utorok 29. júla 2008

Čo papám v práci

Bez veľkých a výživných raňajok nie som schopná ničoho. Bez desiaty nefungujem. Bez obeda nepotiahnem popoludnie. Moji kolegovia tvrdia, že ma vidia častejšie jesť ako pracovať. Ja tvrdím, že kým človeku chutí, tak je všetko v poriadku.

mozzarela, chlieb Nizza, mortadella, cherry paradajky, baby šalát, pomarančový fresh


áno, toto všetko spráskam za jedno popoludnie úplne sama


pizza "Peperoni" z jedinej pizzerie v našom okolí
Objednala som si ju na popud kolegov, ale po ochutnávke som ostala sklamaná. Vizuálne celkom pôsobivé, ale chuťovo bieda. Podľa popisu mala byť pikantná, ale ani zavarené papričky nespravili svoje --- boli síce sladké, ale po ostrosti ani stopy.



nie je všetko zlato, čo sa bliští...


Občas zájdem do malého bufetu na rohu. Majú tam malý box fungujúci na princípe "all you can eat". Jedlá sa príliš neobmieňajú, väčšinou si naberám do malých plastových krabičiek šalát (uhorkový, miešaný)a cestoviny (kari, bolonské). Zaplatím zvyčajne okolo 50 Kč a som vcelku spokojná.


šalát s červenou a žltou paprikou


ehm... raz mesiac neodolám šalátiku trochu iného razenia...


k raňajšiemu croissantu pijem hutné nemecké kakao --- intenzívna chuť, ktorej sa neviem dopiť


akoby som si do pohára vlievala čokoládový puding. I love it!


Ak mám čas, tak si vždy deň predtým pripravím malý "bento" box plný dobrôt. Väčšinou je to ovocie a zeleninka na osvieženie.


Čerstvo nakrájaný melónik s paličkami na jednohubky. Pri jedení som prišla na to, že som si ho mala radšej rozkrájať na kocky --- konzumoval by sa mi príjemnejšie. Mesiačiky mali totiž väčšiu váhu ako samotná palička na napichovanie. Ale tým, že som ho nenakrájala som aspoň zachovala vyšší stupeň čerstvosti.


naľavo strúhaná mrkva s najemno nastrúhanými jabĺčkami uspané kvapkami medu...


zeleninka ku chlebu alebo cestovinám


červená paprika s mätovo-meduňkovým posypom

Foto: vikipapa.com

streda 23. júla 2008

Hádanka pre odvážlivcov - - - čo to je?



Rada by som prezradila aspoň niečo na uľahčenie, ale budem tak škodoradostná a počkám si na tipy :-).

Foto: vikipapa.com

Recenzia: Pizzerie pod komínem Palmovka





Minulý rok sa pri našom hlavnom vchode začali diať nevídané veci --- začalo sa stavať. Nikto nevedel čo a prečo. Až neskôr sa na presklených vstupných dverách objavil nápis --- „Pizzerie pod komínem --- otevíráme v únoru 2008“. Okamžite sa mi v hlave sformoval naprosto ideálny obrázok mňa ako si to tam mašírujem v papučiach a teplákoch len s kľúčmi, peňaženkou a knižkou, objednávam si fetuccini a tvrdnem tam celé sobotňajšie dopoludnie. Som totiž strašne rozmaznaný a lenivý jedák. Táto predstava sa však, bohužial, nikdy neuskutočnila. Nová pizzeria je totiž rezolútne sklamanie na plnej čiare.





Pizzeria je jednoposchodová. Pri vstupe Vás privíta akurátny drevený bar s pár stoličkami a občas i sediacou čašníčkou znudene pojedajúcou svoju desiatu --- chlebík s udeným mäsom a kolou (pardon za prílišný detailizmus). Veľa dreva, stoličky bez opradiel na lakte (no, vadí mi to, no), na poschodí pohodlnejšie čierne kožené sedačky. Osvetlenie je tvorené bodovými stropnými svetlami. Ani vám nevadí, ani si ho nevšimnete. Čakám, túžobne čakám na dobu bodových svetiel presne nasmerovaných na môj tanier --- nie do mojich očí, nelichotivo zaberajúcich moju práve sa derúcu vyrážku na brade. Na stoloch na mieru vyrobená korenička, solnička + popolník s logom. Bohužiaľ, ani trošku neladiace s ostatným vybavením. Interiér je vzhľadom na špecificky členitý priestor navrhnutý síce dômyselne, ale trčí z toho nevkus a prepálená kŕčovitá snaha o dizajn. Na stenách nájdete staré fotografie Palmovky z rôznych období. Miestnosť pre fajčiarov je vzadu, ale reštaurácia nedisponuje vlastným odsávaním a okná na hornom poschodí nejde otvoriť (!). Takže neodporúčam klaustrofobikom, ani pre tých, ktorí sú citliví na exotickejšie teplo pri samotnom jedení. Na oknách záclonky s pár vysušenými kvetmi a sviečkami z blízkej drogošky. Čo mi neskutočne vadí je hudobná kulisa --- čo je poväčšinou pustené niektoré z komerčných urevaných rádií (Evropa 2, Impuls) s takými guľami, že sa s partnerom vzájomne niekedy ani nepočujete.



Priemerný návštevník pizzerky sú mladí ľudia z blízkych domov, ktorá si sem s frajerkou odskočia na pizzu predtým ako vyrazia do centra. Poväčšinou tu vídam cez presklené steny prízemia sediace rodinky s deťmi, či zamilované dvojice. Na poschodí máte k dispozícii wi-fi pripojenie (aj to sa objavilo potom, ako som sa pár dní po otvorení natrepala hore s notebookom a dotazovala sa, či tu je možnosť pripojenia. „Ešte nie je, ale bude, „ povedala čašníčka.) Nemusíte mi ďakovať :-)





Obsluha je vcelku amatérsky milá, slušná, poväčšinou obsluhujú mladé baby. Niektoré otrávené, podaktoré až megaochotné. Naposledy, keď som tu sedela sme mali problém s čašníčkou, ktorá chodila kontrolovať náš stôl každých 5 minúť. Nie, to fakt nepreháňam, ani nezveličujem. Môj spolustravník z nej skoro dostal srdcový infarkt. „To tu človek nemôže mať trochu súkromia? Čo sem furt lezie?“ Holt, čiara medzi starostlivým čašníkom a hyperaktívnou „otravou“ je asi pritenká. Vo všeobecnosti je však obsluha v pohode, no mierne neprofesionálna (pozdrav pri vkročení hosťa do reštaurácie nie je vždy samozrejmosťou). Prosím, nečakajte žiadnu kvalitnú starostlivosť, skôr veľmi priemerný štandard.



Ako predjedlo som si vybrala Prosciutto con melone (parmská šunka + melón cantalupe) 95,- Kč. To čo mi priniesli na stôl ma vskutku dostalo na kolená. Prosciutto bolo naprosto nenávratne sprznené nezvládnutou kombináciou balzamikového octa a ešte nejakej nažltlej tekutiny, ktorú som doteraz nevedela identifikovať. Najprv som si myslela, že sa na názvy ingrediencií spýtam čašníčky, no po útrpnej opakovanej ochutnávke ma opustila veškerá strojená odvaha. Nakoniec som do seba nasilu natlačila aspoň melón. Vyslovená hrôza. Keby som bola viac asertívna, s ľadovým kľudom by som jedlo vrátila.



Špeciálne odporúčam: Gnocchi di patate con spinaci e pollo (135,-Kč)

(kuracie mäso,špenát,smotana,cesnak)

Moje SOS jedlo a zároveň jediná položka z jedálneho lístka, ktorá mi takpovediac chutí. Vždy si ho objednávam ako „take away“. Mám ho nachystané v bielom boxíku, ktorý len zoberiem pod pazuchu a vyterigám sa domov. Je to celkom úctihodná porcia gnocchov s najemno uvareným špenátom, so silným cesnakovým podkladom s kúskami upečeného kuracieho mäska a ľahkým parmezánovým popraškom. Chutnosť jedla je priamo úmerná kuchárovi, ktorí má práve v ten deň „smenu“. Najradšej to mám od toho, ktorý nešetrí cesnakom, no pri samotnom jedení to nebadať --- cesnakové echo v kombinácii s mäkkými lístkami špenátu je príjemné.Gnocchi sú niekedy rozvarené a Taliani by asi zalamovali rukami, jedlo totiž nemá žiadnu konzistenciu a tvar. Servírovanie do krabice neexistuje --- cestoviny sú doslova vykydnuté do boxu, ako bonus obdržíte chabé ozdôbky vo forme mrkvy, jedného zvädnutého lístku šalátu, mesiačika rajčiny a dvoch krúžkov uhoriek. Na zasýtenie ok, ale nič viac.



Špeciálne neodporúčam: zuppa di pomodoro (39,-Kč)

(drtené paradajky,bazalka,parmezán,pesto)

Divná hustá konzistencia, zvláštna farba a štruktúra chuti, ktorá je niečo medzi kečupom až paradajkovým pyré servírované so smotanou. Skutočne nechcem vedieť meno kuchára, ktorý sa za toto svoje „dielo“ postaví. Celkom rada by som vedela, ako sa takýto výtvor kuchtí, čo sa do neho dáva. Keby to aspoň farbou pripomínalo tomatovú polievku! Dostanete síce chvályhodnú porciu, ale načo? Neprišla som sa najesť z polievky, ktorá mi navyše ani trochu nechutí a výzorom pripomína niečo, čo sa nesluší v spojitosti s jedlom spomínať.



Šalát Ceasar s kuřecím masem (130,-Kč)

(rímsky a ľadový šalát, mrkva, kukurica, kuracie prsia, krutónky)

Nahrubo pokrájané kúsky zeleniny – paradajka, uhorka, pár krutónov z instatnej polievky Vitana (!), uvädlé megalístky šalátu. Kuracie mäso tento šalát nevidel ani z rýchlika, teda tých pár suchých kúskov žalostne pohodených po mojom tanieri pre mňa neboli podstatné. Šalát nemá svoj vlastný „ksicht“, je suchý, rozlezený po celom tanieri, bez šmrncu, bez štipky aktívnej originality. Všeobecne si myslím, že kuchári tu majú značný problém s chuťovým doladením šalátov. A viete čo sa hovorí: kto vie zmajstrovať chutný šalát dbá na detaily. Čo sa o jedlách z tejto pizzerie rozhodne povedať nedá...



No, nepresvedčili ma. Vôbec ničím. Pizzeria pod komínom má vyslovene zlú kuchyňu. Chute sú lajdácke, mdlý jedálny lístok s výberom až dvoch polievok (minestrone som radšej vôbec neriskovala) neponúka nič prevratné. OK, nemusí byť všetko revolučne inovatívne, ale keď sa nejaké stravovacie zariadenie pasuje do roviny „ristorante italiano“, tak nech zostaví pre mňa za mňa menu aj z 50 variácií na špagety, ak budú ukuchtené frajersky, kvalitne a s vtipom. Stravovala som sa tu presne päťkrát a vždy to bolo naprosté faux paux. Dovolím si tvrdiť, že kuchyňa je absolútne katastrofická. Jediné čo je fakt jedlé a to, prosím, fakt nepreháňam --- je pizza. Ostatné pokrmy vrelo NEodporúčam aj keby ste mali hlad ako vlk --- sem fakt nechoďte. Je to vyhadzovanie peňazí do vzduchu. Ja som vždy odchádzala nenajedená, maximálne rozladená (z jedla, obsluhy) a nadôvažok nasraná, že som za svoje prachy nedostala nič poriadne.



HODNOTENIE: 1/5







PIZZERIE POD KOMÍNEM

Novákových 32A,

Praha 8 Libeň

Tel.: 284 685 250



Otvorené denne: 11.00 - 23.00 hod



Foto: pizzapodkominem.cz

piatok 18. júla 2008

J´aime croissant!

Keď tie rozkošné polmesiačiky uvidím úhladne a opatrne naukladané vedľa seba do košíka, strácam svoju veškerú sebakontrolu a beriem si rovno štyri. Zvyčajne sa na ne dám zlákať v istom nemenovanom supermarkete, ktorý mám najbližšie k práci. Keďže bez raňajok som absolútne nefunkčná, tento krehunký, teplý a nadýchaný rohlíček mi dodáva pocit maximálnej raňajkovej pohody a gurmánskej satisfakcie --- moja fatálna láska --- Mr. Croissant osobne.


Ak by som seriózne mala vyhodnotiť skóre najfrekventovanejšie požívaných pochutín v mojom raňajkovom menu, croissant by skončil bezkonkurenčne na prvom mieste. Dávam si ho s železnou pravidelnosťou skoro každé druhé ráno. A prekvapivo ma nie a nie omrzieť. Jeho tajomstvo? Typická maslovo - sladká aróma, neskutočne chutná chrumkavá podstata a variabilita.

Na začiatok pár múdier --- croissant je francúzske pečivo v tvare polmesiaca (croissant = polmesiac), ktoré sa vyrába z kysnutého cesta. Jeho prvopočiatky siahajú až do roku 1863, no prvý recept na jeho výrobu bol zverejnený až v roku 1891. Do Francúzska ho neskôr z Viedne priniesla sama Maria - Antoinetta.

Croissant by ste si mali vychutnávať len maximálne čerstvý, chrumkavý a hlavne TEPLÝ! Cesto totiž chladom gumovatie a stráca na svojej sexy nadýchanosti.

Udalosti, za ktorých croissant vznikol sú opradené tými najrôznejšími historkami --- dokonca sa hovorí, že croissant pochádza z Maďarska. Jedna z mnohých legiend tvrdí, že keď Turci v roku 1686 obiehali Budapešť, jeden pohotový pekár varoval mestských "pohlavárov", čím samozrejme útoku zabránil. Za svoj hrdinský čin vraj nepožadoval nič iné, len mať právo piecť zvláštne malé pečivká v tvare polmesiaca. Či už však croissant patrí maďarom alebo francúzom --- je mi to srdečne jedno. Úplne stačí, že ich niekto vymyslel...


Počas môjho pobytu v Grécku som sa chytila na balené croissanty 7Days od firmy Chipita. Zvykla som si balenie čokoládového croissantu kúpiť aj v Bratislave, ale tieto grécke 7Days boli vláčnejšie, cesto hutnejšie, vlhšie, kompaktnejšie a celkovo boli fakt chutné. Kameň úrazu spočíva podľa mňa v tom, že Chipita je grécka spoločnosť a pre "svojich" sa snažia vyrobiť pravdepodobne vyššiu kvalitu. Samozrejme, niet nad čerstvo upečené rohlíčky, ale keď je človek v časovej tiesni, minicroissanty môžu prísť vhod. Kupovať si ich ale v Čechách alebo na Slovensku vôbec neodporúčam. 7Days CZ / SK majú absolútne vysušené cesto, práškovú ničohonechuť a nadôvažok sa až príliš drobia (čo je znakom nekompaktného cesta).


Naopak, ak si chcete vychutnať naozaj výnimočný, famózne zasycujúci a brilantne zvládnutý croissant, zavítajte do Cafe Savoy a dajte si ho len tak osamotene, ničím nedotknutého. Je to veľkolepý zážitok. Croissant v Savoy v sebe nesie lahodnú, plnú chuť, ktorá je v kombinácii s cafe au lait (doporučenie Mr. Gurmána http://gurmetklub.cz/recenze-cafe-savoy-aneb-snidane-jako-s-milenkou.html)jednoducho nevysloviteľne mňamavá. (Fotky z mojich raňajok uploadnem akonáhle nájdem svoj USB kábel:-)


Vláskovité a mimoriadne ľahunké cesto croissantu je výsledkom trpezlivého procesu vaľkania, prekladania, chladenia a rovnania cesta. Maslo tomuto pečivku dodáva charakteristickú jemnú chuť. Ja mám najviac v obľube práve klasické maslové, na ktoré si natieram buď Lučinu alebo kravské masielko s domácim jahodovým džemom. K tomu si namiešam teplé kakao a som v siedmom nebi. Pripomína mi to detstvo a všetky tie chute mi v papuľke pripadajú domácke, hrejivé a sýte.

Už viete čo si dáte zajtra na raňajky?

Foto: web

pondelok 14. júla 2008

Stolovanie --- snobská bizarnosť gurmánov?

"Dones prosím Ťa tie žlté servítky..." otočím sa na svojho spolubývajúceho. Pozrie na mňa pohľadom zbitého zvieratka a protestne gúľa buľvami. "A na čo? Aj tak to hneď zjem... Nechápem, načo to je potreba činčať..." A to je práve to, čo ma štve --- stolovanie je moja obsesia. Keby som mala konečne vlastný byt a svoj obrovský drevený jedálenský stôl, vyzeralo by to všetko ešte "načančanejšie"...

Pravdou však je, že som si nikdy predtým na stolovanie nepotrpela. Priviedla ma k tomu istá osôbka, ktorá značne ovplyvnila i moje ďalšie gastronomické smerovanie (Ľ. ďakujem.-). Obyčajné špagety sa odrazu premenili na jedlo so vším všudy. Šalát sa servíroval v šalátovej mise, jedli sme zásadne spolu, pod príborom nikdy nechýbali servítky, na stole šparátka, kečup sa vyberal lyžičkou z mištičky, voda sa nalievala z karafy / konvice (žiadne PET fľaše!) a spoločný jednoduchý obed dostal absolútne iný rozmer. Čas akoby na chvílu zamrzol a samotný akt jedenia bol povýšený na niečo zmysluplnejšie ako bezduché ládovanie vnútorností kalorickou "vatou".

Doba je hyperaktívna. Jedlo je hyperaktívne, instantné a nezdravé. Ruka v ruke s tým kráča naša temer nulová úroveň kultúry stravovania. Tento fakt ma napadne vždy, keď z nejakého neznámeho poblúznenia zablúdim do McDonaldsu a vidím pred sebou na červenej tácke ten doslovný ODPAD pozostávajúci z krabičiek, mastných papierov, téglikov a ostatného sajrajtu. Vtedy mám vždy chuť sa preventívne prefackať a zaprisahávam sa, že do fast foodu už v živote nevkročím.

Je však stolovanie tak obtiažne? Myslím, že pravý problém spočíva v tom, že sme leniví urobiť si z každého jedla malý sviatok. Ako dieťa si doteraz pamätám spoločné raňajky. Mama nám ich vždy pripravila pred školou a povinne sme si ich s bratom museli odsedieť a odjesť. Mama si s nami niekedy vypila svoju rutinnú rannú kávičku, inokedy zmätene pobehovala po byte a rozdúchavala ranný chaos. Čaro tohto každodenného rituálu spočívalo v tom, že sme sa jednak naučili poriadne raňajkovať (snáď nepoznám mladého človeka, ktorý dnes normálne raňajkuje), jednak sme si navykli jesť s NIEKÝM.
Pravý problém spočíva v tom, že sme leniví urobiť si z každého jedla malý sviatok.



Prinášam pár rád, pre tých neurvalcov, ktorí by chcelo samotné jedlo poctiť aj niečím iným ako svitom televíznej obrazovky:

* pri stole by mal každý hosť mať priestor min. 75 cm (nebehajte s pravítkom stačí otestovať miesto položením lakťov na stôl)
* na stole by mal mať každý tzv. "klubový tanier", ktorý ostáva po celú dobu na stole
* nezabudnite na látkový obrúsok do lona a papierový na utieranie pusiniek (po dojedení zložiť na polovicu a položiť na prázdny tanier)
* na stôl nedávame viac ako dve taniere naraz
* ak podávate polievku v malých šálkach, je potrebná podšálka s obrúskom (pozor, bez klubového taniera!)
* miska so šalátom naľavo, miska s kompótom napravo (nezabudnúť na misku na kôstky)
* príbory kladieme podľa postupnosti konzumácie jednotlivých chodov
* dezertné príbory ukladáme nad tanier (múčniková vidlička, dezertný nôž a vidlička, kávová lyička)
* tanier nakláňame vždy od seba, nie k sebe
* zemiaky predeľujeme vidličkou, nie nožom!
* kôstky z ovocia najprv ukladáme do rúk, potom na tanierik
* jablko, hruška, broskyňa --- pls use the knife
* šťavu z kompótu nepijeme! (ja viem, robím to aj ja... ale až ma nikto nevidí...)
* kabelka sa kladie do lona, alebo zavesí o stoličku, nikdy nie na stôl!
* hostiteľka prichádza na svoje miesto posledná, ale začína papať ako prvá
* káva sa prikladá k ústam aj s podšálkou
* nožík do papuľky nepatrí! ani sa neoblizuje! (v ušiach mi hrmí mamin hlas)
* nikdy nezačneme papať kým nie je každý u stolu "ready to drive"
* správne by sa malo ťukať len so sektom, vínom a vždy sa kukáme do očú!
* pri jedení sa nedotýkame stola lakťom ani zápästím
* chleba nikdy priamo neukusujeme, ale lámeme
* pred hostiteľkou by sme nikdy nemali jedlo ovoniavať, fúkať, alebo na ňom prevádzať iné chirurgické gastroperácie :-)

Jedenie ako proces je pre mňa fetišom. Pohľad na krásne naservírovaný pokrm doplnený zodpovedajúcimi "externým" vybavením vo mne spúšťa smršť orgazmických endorfínov. Keď si sadnem čo i len k obyčajnej káve, chcem k nej mať teplučné napenené mlieko v porcelánovej konvičke, úzky servítok pod šálku a pekný jednotný servis. Najradšej by som to praktikovala i doma, ale to by som bola už za neskutočného gurmánskeho preafektovaného snoba. Ach, my milovníci jedla to máme ťažké... podajte mi, prosím, jedno latté v tom krásnom vysokom pohári....

Foto: web

štvrtok 10. júla 2008

Najlepšie palacinky s malinami a vanilkovou zmrzlinou


Bezkonkurenčné, s chrumkavými okrajmi, hrubým hutným cestom, horúcimi roztopenými malinami a osviežujúcou kvalitnou vanilkovou zmrzlinou. Pri jedení sa Vám z jednotlivých prísad vytvorí nádherný chuťový mix. Ak náhodou zablúdite do Klatov, tak sa určite nezabudnite staviť v reštaurácii "Beseda". Oplatí sa. Aj na duplu...



Foto: vikipapa.com

utorok 8. júla 2008

Toto chcem mať na dverách svojho officu



Foto: vikipapa.com

Môj prvý dotyk so sushi




Ak chcete po prvý raz skúsiť sushi, prosím nerobte to tak, ako ja. Nechala som sa v Del Vite zlákať roztomilou krabičkou s úhľadne poskladanými súčiastkami sushi --- SUSHI TRAY TOKIO --- "směs sushi výrobků s cukrem a sladidly". Vyšlo ma to na cca 80 Kč a výsledok nestál ani za starú českú bačkoru.


Krabica obsahovala aj sójovú omáčku v tvare ryby (???), zázvor + wasabi. Vyskúšala som len sójovku, do ostatného sa mi pravdupovediac nechcelo... a nebolo to mojou neochotou skúšať nové veci...


Môj prvý kúsok ľahko líznutý sójovkou. Žiadne prevratné chuťové orgie sa nekonali. Skôr som bola sklamaná. Ryža mi páchla rybacinou a chute boli mdlé, tvrdé a umelé. Ehm... čo som čakala? Praví sushi gurmáni by ma asi rozniesli v zuboch.


Pohľad do "útrob" sushi roličky s fingovaným krabím mäskom --- surimi. Vlastne celé to je jeden veľký fake. Nedajte sa oklamať krásnym obalom, Vaše bruško Vám vrelo poďakuje.


Toto bola jediná uhorkovo-surimi variácia, ktorá mi, dá sa povedať, "chutila", rozumej - zjedla som ju celú.


Nakoniec celú tú "rádoby" japonskú parádu dorazil môj brat, ktorý s tým nemal zjavne žiaden problém. No vyslovene mi zakázal kupovať hotové sushi.

Nemusí mať obavy...

Foto: vikipapa.com

Čo papalo a videlo moje bruško posledné dni


ehm... nie je šalát ako šalát...


home made S.O.S. rizoto so zelenou fazuľkou, cibuľkou a vňaťkou


milujem tieto malé rozkošné guličky špenátu od firmy Bonduelle
môžete si vybrať ľubovoľné množstvo a ostatné gulaté detičky šupnúť späť do mrazničky. Je to praktické, jednoduché, čisté, vizuálne príjemné a navyše hravé.

chlieb vo vajíčku s cottage cheese + šunka + zelerová vňať = najlepšie raňajky na svete

ach, tie sladunké farby...

samozrejme cukrová vata a perníkové srdce od môjho šuhaja nemôžu chýbať...

sladké mňamky z "poutě" blízko Zlína

famózne čevabčiči od Helenky
Keďže som túto pochúťku nemala v brušku asi od základky, definitívne som svoju absenciu vykompenzovala 3 a pól kúskami toho najlepšieho čevabčiči na svete. Trávila som ho síce ešte aj v pondelok, ale oplatilo sa! V kombinácii s čerstvou červenou cibuľkou a horčicou je tento pokrm výsostne dobrý. Škoda, že sa na neho celkom zabudlo.

české tvarůžky, ktoré som len fotila

Zuzkina sviečková
... a kde sú sakra brusinky a šľahačka?!?

hrachová polievka v hoteli Bílá
Ďakujem svojmu najdrahšiemu za food styling a veľkorysú možnosť spoločného vychutnávania. Ja som strašne polievková, ale tu som postrádala trochu ľahkosti. Polievka bola na môj vkus až príliš hutná a hrášok bol rozvarený.


domáce čachre-machre s tofu

Foto: vikipapa.com