Spomínam si na tú hebkú konzistenciu po rozhryznutí - najprv luxusne lakovaný lesklý povrch a vo vnútri silná šťavnatá sladkosť. Áno, pokračujem vo svojom "zelenom" ťažení. Milujem zelenú zeleninu a milujem chrúmanie. Koncom februára a celý marec plánujem žuvať a prežúvať až kým nechytím ľahko zelený nádych, alebo čo ja viem, nezačnem bučať... Jednoducho - chutové poháriky si nedajú povedať. Ani si nenechajú do ničoho kecať. Tentoraz prikázali - hrášok! A veľa slečinka! Tak teda dobre, hrášok. Guľatý, pridrzlo nespútaný. Blúdim v supermarkete, ale nachádzam len konzervovaný alebo mrazený. Surový a konzumovaný v lete je ale najlepší! Strih, flashback, spomienka: sedím pod obrovským stromom, skoro na začiatku nášho dvora na zelenej tráve, bosá, v letných šatách po mame. V zelenej debničke leží kopa sviežich, vitamínmi tryskajúcich luskov. Lúpem ich, každý piaty vyjedám, ostatné hádžem do obrovského bieleho smaltovaného lavóra, ktorý predomňa postavila moja hyperaktívna babička. Tento obraz mám v hlave, keď doma cedím pidigulôčky z konzervy. Oproti hrášku z detstva sú scvrknuté, neveria si. Sú len patrnou a chabou napodobeninou toho, ako má hrášok v mojich očiach vyzerať a v mojich ústach chutiť. Ale nemôžem si pomôcť. Je ešte stále február, no moje chute rapídne naberajú smer JAR. Možno práve preto nevedomky, ale predsa len intuitívne opäť siaham po recepte, ktorý maximálne prepúšťa hlavnú rolu zelenine - v tomto prípade hrášku a pórku. Na tomto recepte je fajnová hlavne mimoriadne primitívna príprava, ale horšie je to už s čakaním, kým sa samotný nákyp uráči "upiecť". Pečie sa totiž zakrytý alobalom na plechu s vodičkou... (že jaká fajnovka???)
Keď už prešlo dobrých 40 minút a mr. nákyp na mňa z trúby roztopašne ukazoval ešte stále jemne žlto-pastelovú "omietku", trošku ma to rozhodilo. Popravde, trochu i naštvalo. Vo svojej "saunovodnolázni" by sa určite rochnil ešte dobrú hodinku. Tak som pridala na teplote a alobalu zakývala "arivederči". Nákyp sa začal o chvíľočku sympaticky zdúvať a nafukovať sťa balónik. Za 10 minút som už spoza neho vyťahovala horúci papier na pečenie a pálila si prsty pri prekladaní na servírovaciu misu.
Nákyp je nádherný už len na pohľad. Chlapci k nemu síce na začiatku prechovávali mierne skeptický postoj, ale po ochutnaní ho obaja v stereo odkývali. "A ani mi v tom nechýba mäso. Žeby sme sa stali prechodnými vegetariánmi?", vyhlásil T. s mierne naivným úsmevom, no už hneď vzápätí každý z nás vedel, že to sa nestane nikdy. I keby nám za to niekto dal melón (eur). Tak sme s vrtiacimi chuťovými chvostíkmi zbaštili všetko. Totálne všetko. To je na hráškový nákyp docela úspech, no nie?
Hráškový nákyp s pórkom
(recept z časopisu Delikatesy 3/2008)
300 g zeleného hrášku
200 g očisteného pórku
5 vajec
100 g lučiny
100 g mäkkého tvarohu
60 g nastrúhaného syru Gouda (ja som použila obyčajný eidam)
1,5 dl kyslej smotany
30 g masla
čierne korenie
soľ
Postup
1. Pór nakrájame na kolieska a vložíme do kastrólu s rozohriatym maslom.
2. Pridáme hrášok a zeleninu dusíme až nezmäknú.
3. Podusený hrášok a pór presypeme do vhodné misy a necháme vychladnúť.
4. Smotanu rozmiešame s lučinou a tvarohom, zmes osolíme, okoreníme a prilejeme k zelenine,
5. Vajcia rozšľaháme v miske, prilejeme k ostatnej zmesy a dobre premiešame.
6. Na záver pridáme strúhaný syr a znovu dobre premiešame.
7. Formu na pečenie vyložíme papierom na pečenie a vlejeme do nej pripravenú zmes.
8. Formu zakryjeme alobalom, postavíme do hlbšieho pekáča naplneného vodou a pečeme podľa veľkosti a tvaru formy asi 50 min pri 150.
Foto: vikipapa.blogspot.com