Prvá jesenná...

Nie, ešte necítim, že celkom prichádza jeseň. Je to akési „medzi“. Ešte stále si v tramvaji otváram okienko, pretože mi je dusno. Ešte stále ma na pravej strane sedadiel, kde obvykle sedávam, páli slnko. Ale noci sú chladnou predtuchou plížiacej sa jesene. A rána. Káva v okne mi posledný týždeň vychladla oveľa rýchlejšie ako tomu bývalo minulé dni. Cítim ako slnko slabne, vidím ako sa úporne snaží presvietiť tmu. Keď sa vraciam z práce a pozerám do vzdialeného horizontu tramvajových koľají, musím si zakryť dlaňou svoje rayban-y. Akoby sa s prichádzajúcou "jedničkou" valila obrovská slnečná guľa. A vidím tie malé pôvabné pestrofarebné kružnice, aké môžete spozorovať len na fotografiách robených proti slnku. Ešte stále mám chuť na ovocie, ale už si nekupujem melóny. A ovocie nejem surové. Skôr ho topím v ceste na koláč. Jablká strúham a primiešavam k nim škoricu. A začínam myslieť na polievky... Som polievkové dievča. V nasledujúcom období si svoju polievkovú mániu môžem vychutnať naplno – za chvíľu prestanem byť kindervajíčkom. Čochvíľa sa vyliahne malá Nini, ktorá bude moje chute zdieľať nepriamo, ale somnou. Dúfam, že sa z nej stane obdobná mini „polievkožrútka“ ako ja.

Prvá polievka tohtoročnej jesene je teda úplne minimal jednoduchá – kombinácia zemiakov a pórku. Zemiakovú polievku som doteraz robila len nakyslo, mliečnu, s kôprom, do ktorej si každý svojvoľne lial svoju najmilšiu dávku octa. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, tak zemiaky v mojej kuchyni veľa miesta nezaberajú. Som ryžová a v polievkach mám radšej cestoviny. Ale ako poväčšinu prípadov, i tentoraz rozhodla fotografia zamatovo, pastelovožltej polievky v nebeskom hrnci so šarmantnou škvrnkou smotany v časopise a už som bola stratená. Vždy keď sa mi na obrázku nejaké jedlo zapáči, tak horím nedočkavosťou sa do jeho prípravy čo najskôr pustiť. Snívam o tom, ako bude vyzerať moja verzia. Ako bude chutiť a či si nájde svoje pevné miesto v našom „rodinnom“ menu.

Najlepšia časť na varení polievky je podľa mňa vždy to prvotné intro, kedy hodíte čerstvo nakrájanú zeleninu – v tomto prípade ľahko osolený, nakrájaný pór - na vyhriate maslo. Fáza, kedy začne zelenina „sklovatieť“ je chvíľa, kedy sa nad hrncom zhlboka nadýchnem a začnem sa správať ako organický odsávač. Nikdy zelenina nevonia tak plne, od srdca, ako v horúcej maslovej prikrývke.

K polievke sme mali chrumkavé krutony, ktoré som zľahka opiekla v panvici na pár kvapkách olivového oleja. Ostré hrany dostali krásnu zlatohnedú farbu a chrumkavo dopĺňali ľahko maznavú chuť. Pridala som veľa smotany. A možno až priveľa masla, ale to je v krémovej polievke vždy odpustiteľný priestupok...

Krémová bramborová polévka s pórkem

(originál receptu z časopisu F.O.O.D. červenec 2009)

na 6 porcí

500 g pórku, očistěného a nakrájeného na kousky

2-3 lžíce másla

hrubě mletá mořská sůl a pepř

500 g brambor, oloupaných a nakrájených na kousky

1 a ½ l zeleninového vývaru

60 – 125 ml smetany

nasekaná pažitka na posypání

Na krutony:

bílý chléb

olivový olej na osmažení

Postup

V hrnci rozehřejte máslo a pomalu na něm asi 3 minuty opékejte pórek se špetkou soli. Přidejte brambory a ještě několik minut restujte. Zalijte vývarem, osolte a opepřete. Vařte napůl zakryté poklicí, až jsou brambory zcela měkké. Rozmixujte ručním mixérem, přidejte smetanu a podle chuti ještě okořeňte. Na olivovém oleji osmažte chléb nakrájený na kostičky. Polévku podávejte posypanou pažitkou a s krutony.

Foto: vikipapa.blogspot.com

Mrkvový krém s čerstvým zázvorom

Táto polievka má strašne pohnutý imidž. Každý, kto o nej len začuje, divne kriví kútiky úst. "Hm, to znie ZAUJÍMAVO...", precedí cez zuby a začne špičkou nohy posúvať chumáčik zablateného snehu. Zaujímavo v tomto prípade znamená, že by ju dotyčný ochutnal, ale určite by ho nenapadlo si ju doma ukuchtiť. Niekto má na to iný názor: "...se zázvorem jo? To zní sexy..." Usmejem sa. Ďakujem za podporu. Ďakujem za podporu tých smutných mrkvových hlavičiek, ktoré sa neustále musia uspokojovať s vedľajšími rolami. Sú vždy súčasťou niečoho - koláča, polievky, príloha k mäsu... Slečna mrkva si ale zaslúži hrať prím! Zábavne rupne, keď si z nej razantne odhryznete, dodáva energiu už len pohĺadom na svoje tryskajúce farby a je nesmierne zdravá. Ako bonus ponúka možnosť zlepšiť svoju schopnosť pískať (nemám overené! :-) Vždy mám v mysli ten káravý mamin prst: "Ak tú mrkvu nezješ, nebudeš vedieť dobre pískať!".

Prečo máme v detstve k zelenine tak negatívny vzťah? Nie je to tým, že si k nej vzťah ani nestihneme vypestovať? Chcela som napraviť jej značne pokrivené, zdeformované renomé. Navyše T. sužovala akási nedefinovateľná chrípko-nádcha, takže horúca krémová polievka prišla náramne vhod. Použila som skoro kilovú bandu týchto roztomilých oranžových paličiek a viac zázvoru ako uvádzal samotný recepis. Macherky som pekne oškrabala - dala som si záležať, čistila som v duchu najväčšieho perfekcionizmu. Nebolo by totiž vhodné, aby v rozmaznanej krémovej polievočke plávali škaredo-šedo-zemité šupky. Potom som mrkvičku nakrájala na malé pidikocočky. Pribrala som do party i trošku póra, petržlenu a jeden zemiak. Všetkých som nahádzala na panvicu a opekala na masielku, až kým nepustili tú charakteristickú vôňu. Medzitým som si zohriala vývar a parkrát ním podliala zeleninu. Všetko v konečnom dôsledku popadalo do veľkého hrnca, kde to bublalo, tancovalo, miesilo sa dovtedy, kým sa na scéne neukázal mr. mixér. Polievku som nemala v úmysle totálne "rošľahať". Keďže zázvor je pomerne tvrdý chlapík, ostali mi v kréme malé čiastočky, ktoré v ten správny moment prekvapili - luxusne krémová, plne vyparádená chuť s jemným pikantným šťuchnutím zázvora. Čo si v tieto (ešte stále!) uzimené, zasnežené dni môžeme želať viac?

Mrkvový krém s čerstvým zázvorom

7 šálok kuracieho / zeleninového vývaru
4 lyžičky masla (použila som podľa potreby viac)
900 g mrkvy (pridala som aj petržlen)
3 pórky
1 zemiak
asi 8 cm kúsok zázvora (môže byť strúhaný, ja som ho len nakrájala)
1 lyžička soli
1 lyžička mletého čierneho korenia
kyslá smotana na dochutenie

Postup

1. vo veľkom hrnci prieviesť k varu vývar
2. ošúpať zeleninu, nakrájať na malé kocky
3. na panvici opiecť zeleninu na masle až je "sklenená" / nepustí vôňu
4. zeleninu podliať troškou vývaru, aby sme uvoľnili "prípek" a potom všetko preliať do hrnca s vývarom
5. varíme cca 30 min, až zelenina nebude tak mäkká, že je vhodné ju rozmixovať
6. necháme schladiť a rozmixujeme podľa chuti na superhladkú alebo jemne krémovú s kúskami zázvora a zeleniny
7. osolíme, okoreníme
8. pri servírovaní dochutíme smotanou a podávame v nahriatych tanieroch

Zdroj receptu: tu

Foto: vikipapa.blogspot.com

Pikantná kuracia polievka

Január bol vskutku šialený. Celý mesiac som prežívala v akomsi polodelíriu, non - stop sitting pri notebooku, nové termíny, schôdzky, stereotypné cesty z práce do práce s nosom hlboko ponoreným do fotiek o voňavých jedlách. "Nemáš vůbec žádnou šťávu", podotkla Z. v jeden podvečer, keď som s kruhami pod očami dementne vyťukávala ďalšie bláboly do e-mailu. Po celú tú dobu som snívala o polievkach všetkého druhu. Predstava hlbokých tanierov do prasknutia naložených domácimi cestovinami, kúskami mäsa, so ŠŤAVOU, ktorá sa pomaly viac ponášala na omáčku, než na polievku ma prenasledovala stále vytrvalejšie. Slintala som nad každou fotografiou s bachrate naloženými miskami - nad obrázkom thajskej polievky s kokosom + lososom, v ktorej od nasiaknutého staroružového rybieho mäska a nálože cestovín nebolo skoro vidieť šťavičku z červenej kari pasty a kokosového mlieka (vymazlenú chilli papričkami a kvapkami limetky, ach). Predstavovala som si sýtozelený hráškový krém, ktorý po nabratí na lyžičku vytvorí v kombinácii s chrumkavou opečenou slaninkou slané pocity hriechu. Do toho ešte Renatka s čarovnou minestrone a zatúžila som po domácej polievke z mega hrnca tak, ako nikdy predtým.


Povedala som si, že keď nechcem v najbližšej dobe skočiť hlavičku do obrovského hrnca s vývarom v nejakej reštauračnej kuchyni, tak sa musím (a veľmi chcem!) vrátiť do svojej kuchyne. Jedno ráno som sa klasicky stavila v predajni s novinami, kde na mňa čakalo nové, horúce, ešte zívajúce číslo časopisu F.O.O.D. s prílohou, ktorá ma vystrelila do chuťového neba. Už dávno sa mi nestalo, že by ma očarili všetky recepty stranu za stranou. Prvý Amorov šíp vyletel v podobe "Kuřecí polévky po mexicku", ktorú som plánovala pripraviť podľa pôvodnej receptúry, ale nakoniec som sa nechala inšpirovať len úpravou mäsa. Zvýšila som dávku chilli korenia z avizovaných 1/4 lyžičky na jeden a pól. Keď P. po prvý raz polievku ochutnal, rozkašľal sa tak mocne, až som myslela, že sa mi zloží pri sporáku. "Ježiši, maďarka upravila polévku..." , podotkol po pár minútach s úsmevom.

A výsledok? Pálilo to ako pokožka po celodennom vylihovaní na pláži. Horúca, hustá, spaľujúca chuť. Je to jedna z tých polievok, na ktoré si len spomeniem a cítim ju stekať po brade. V ústach mi ostáva ten silné ovlaženie a pohľad na naberačku plnú dobrôt mi dodáva pocit, že všetko bude OK. S ľahkým šťastne-priblblým úsmevom nadvihnem pokrievku na hrnci, počujem sladkú melódiu a lyžičkou zahájim útok...

Pikatná kuracia polievka

• 3 kuracie prsia (môžu byť aj vykostené stehná)


• 1 l kuracieho vývaru


• cestoviny podľa chuti (ja som použila tagliatelle)
  
• 2 mrkvy


• 1 petržlen


• celé čierne korenie


• cca 2 cm kúsok masla


• strúhaný parmazán
  

Na koreniacu zmes:

• 2 lyžičky mletého kmínu


• 1 lyžička chilli (podľa chuti)
  
• 1/4 soli


• 1 lyžička olivového oleja


• 1/4 provensálskeho korenia
  

Postup

1. v miske zamiešam koreniny s olivovýmo olejom
2. nakrájam na prúžky kuracie prsia, primiešam do zmesi, dobre v nich mäso obalím a nechám 10 min stáť
3. potom mäsa na panvici zľahka osmahnem
4. v hrnci zatiaľ privediem k varu kurací vývar
5. pridám na prúžky nakrájanú mrkvu a petržlen a cestoviny
6. vhodím pár guličiek čierneho korenia a pridám mäso
7. varím, kým cestoviny nezmäknú a zelenina nebude chrumkavá, priebežne ochutnávam
8. hotovú polievku servírujem a dochucujem strúhaným parmezánom

Foto: vikipapa.blogspot.com

Moja nepodarená karfiolová polievka

Včera som popri žemľovke dostala chuť na niečo teplé, slané a tekuté. A chcela som to nebezpečne rýchlo. Hlboko, hlboko v chladničke mi oddychoval malý karfiol. Nadšene som sa pustila do robenia polievky-rychlovky, no akosi som pozabudla, že nemám doma ani mlieko, ani smotanu. Karfiol som povarila s väčším množstvom petržlenovej vňate, zemiakmi a na dochutenie som použila zeleninový bio bujón, čierne korenie a nič viac. Vznikla mi super ľahká polievka, ktorá mala intenzívnu chuť po korunkách karfiolu. Zbytočne som ich nerozvárala, takže ostali pekne sviežo chrumkavé. V trúbe som si urobila zo zvyška rohlíka malé okrúhle zlaté krutóniky. Pečivo som nakrájala na koliečka, potrela cesnakom, posypala strúhaným syrom, kvapka olivového oleja a šup do trúby! Môj brat len tak mimochodom zodvihol pokrievku hrnca s hotovou polievkou: "hm... karfiolová... nie je nejaká moc karfiolová?", poznamenal s veľavýznamne zamračeným výrazom. Hm, takže dnes budem polievku upravovať, aby nebola moc "karfiolová" a ochutnali ju aj chlapci. Budem zahusťovať a "pomliečovať".




Podarenejšie a chutnejšie s karfiolom naložila Vilemína. Na jej květákovky si už mydlím ruky...


Máte radi karfiol? Aký je Váš najobľúbenejší "karfiolový" recept?


foto: vikipapa.com

Polievkové variácie na dve modré misky

Polievky nesmierne rada jem a ešte radšej pripravujem. Každé varenie je pre mňa udalosťou, takže som absolútne neschopná variť v časovom strese, na objednávku alebo na presne určenú hodinu. Akonáhle si prípravu pokrmu neužívam, s láskou neomakám, neovoniam suroviny, viem, že niečo v jedle nebude fungovať --- jednoducho moje výstupy z kuchyne vždy odrážajú moju náladu. Obdivujem ľudí, ktorí sú schopní variť v akýchkoľvek podmienkach a citovom rozpoložení.


Na polievke sa však toho pokaziť veľa nedá. Navyše ma vždy príjemne zahreje, neustále chutí inak (ale vždy výborne), zasýti a pripomína mi domov. A to je najviac čo si od jedla môžem želať. Preto na polievky nedám dopustiť. Tak isto ako nedám dopustiť na moje nové, nebesky modré misky, do ktorých v posledných dňoch servírujem naprosto všetko jedlo, vrátane obyčajných slaných tekvicových semienok :-) Samozrejme, najlepšie z nich chutia polievky. Dávno som nemala čas na prípravu poctivej hustej domácej polievky. Kuchyňu som mala doslova natrieskanú zeleninou zo záhradky, ktorou ma pravidelne dotujú rodičia môjho frajíra, za čo im touto cestou ďakujem :-).


Najprv som premýšľala nad vývarom, ale zdal sa mi príliš ťažký a "jesenný". Potom som si spomenula, že som vždy chcela vyskúšať uvariť minestrone /keď už toľko machrím pri hodnotení jedál v reštauráciách, nech aspoň viem, ako to má v skutočnosti chutiť :-) /. V júlovom vydaní časopisu Apetit som zhodou okolností objavila recept, takže som hodila utierku za pás, vyčistila tľapky, pľac a dala som sa do diela. Minestrone je hlavne o krájaní. Kto je frajer, tak si nakrája všetko krásne rovnomerne a symetricky na kocičky. Ja taký macher nie som a navyše mám ráda akúsi živočíšnu "surovosť" v príprave, takže som napríklad listy šalátu ani nenasekala --- hodila som tam celé listy.


Nachystala som si takmer všetku zeleninu, čo som našla:

*cukinu
*červenú, žltú, zelenú papriku
*mrkvu
*petržlen
*paradajky
*pór
*zeler
*petržlen
*baby šalát
*cibuľku a cesnak

Keď som to všetko uvidela rozdelené do misiek, trochu som zapochybovala, či som to neprehnala, ale na minestrone je dobré práve to, že je nesmierne variovateľné. Dáva vám možnosť experimentovať a neustále chute polievky meniť a to je na ňom to očarujúce. Originálny recept obsahuje hrášok, fazule a mangold, takže do minestrone môžete použiť takmer všetko na čo máte chuť. Pancettu som nezohnala, takže som použila obyčajnú anglickú slaninku nakrájanú na väčšie kocky.

Tajomstvo pestrofarebnej chuti minestrone spočíva v trpezlivom opečení každej jednej zeleninovej prísady na rozpálenom olivovom oleji. Začala som slaninou, chvíľu som ju nechala vyrochniť a vyšťaviť, potom som začala postupne pridávať cibuľku, cesnak, pór a ostatné dobroty. Zeleninku som prevaľovala v oleji dovtedy, kým som nezačala cítiť tú harmonickú arómu spoločného súznenia v hrci :-). Práve v tom momente je čas ovlažiť zmes cca 2 a pól l horúcej vody a nechať to všetko bublať. Najzábavnejšou časťou pre mňa bolo lúpanie rajčín --- rýchlo uvariť vodu vo varnej konvici, paradajky naukladať vedľa seba do misky na hromadu, urobiť nožom jemný kríž na vrchu a obariť ich. Sparením cípy narezanej kože veselo vyskočia a vy ich môžete ľahunko olúpať. Táto "operácia" sa mi neobyčajne páčila a čo viac --- olúpané rajčiny sú strašne príjemné na omak i vizuálne. Sú hladunké s nádhernou intenzívne naružovelou farbou. Nakrájala som ich na kocky a šup s nimi do polievky. Pridala som bobkové listy, celé čierne korenie, bazalku a tymián. Nesolila som kvôli slanine, je lepšie si to nechať na koniec. Varila som až kým zeleninka nebola nezbedne chrumkavá. Nesledovala som čas, keďže mám tendenciu jedlo neustále ochutnávať.

Po odstavení som ešte pridala nahrubo pokrájanú petržlenovú vňať. Mám vo zvyku robiť polievky mimoriadne husté, ale tentoraz som to s nádielkou fakt trochu prehnala, takže som nepridávala už cestoviny. Bežne sa však využíva ryža alebo iný druh talianskych cestovín (môžete do nej dokonca použiť i makaróny). Pri servirovaní do misky som navrch položila dobre prepečenú slaninku, ktorú som narýchlo osmahla na oleji, nastrúhala syr (podľa originálu by mal byť parmezán, ale postačuje aj iný kvalitný tvrdý syr, ale eidam nie!) a lačne som sa vrhla na tú taliansku pestrofarebnú parádu.


Do druhej modrej misky som kontrastne pripravila domácu polievku z našich končín --- mimoriadne jednoduchú a výdatnú cesnačku. Jej príprava mi nikdy nezaberie viac ako 15 minút a napriek malej snahe je vám odmenou intenzívna dobrota ako od babičky. Na rozdiel od receptu mojej mamy, ktorá cesnak pretláča, ja cesnak len nakrájam na malé kúsky a hodím pražiť na olivový olej. Zalejem cca 1 l vody, pridám pár zemiakov, rascu, soľ, sladkú papriku a petržlenovú vňať. Ľahké ako facka, chutné ako objatie. K polievke sa originálne servírujú aj opečené chlebové kocky, ale ja ich rada nahrádzam pyta chlebom nakrájaným na trojuholníčky a ľahko osmahnutom na olivovom oleji.


Myslím, že v dnešnej dobe bujónov hojne využívaných hlavne v reštauráciách nie je nič lepšie ako dobrá domáca polievka.

Aká je vaša najobľúbenejšia?

Foto: vikipapa.com