utorok, 25. novembra 2008

Prvý sneh, Mastroianni a čokoláda

Čokoláda. Moja čokoláda. 3 H čokoláda. Horká, horúca, hustá čokoláda. Vidím a cítim ju všade. Jem a kupujem ju všade. V zime len horkú 70 %. Ona je kráľovná, všetky ostatné (biela, mliečna, s príchuťami) sú len chuťové asistentky.


Sedím v električke, je niečo po pol šiestej večer, v ruke mám otvorenú knižku od Hanky Michopulu, sem - tam mi oči zavadia o pár viet, no jediné na čo viem myslieť je tá obrovská snehová guľa z tvarohu obliata čokoládou. Moja zimná závislosť dosahuje svoj vrchol --- tvaroh a čokoláda sa stali vernými zložkami môjho nákupného košika. A maliny. Tiež horúce. Totiž nasnežilo a Viki má neutíchajúcu potrebu všetko hádzať na oheň a ohrievať a rozpúšťať a papať. Je až perverzné, s akou radosťou asi po miliontýkrát v tomto mesiaci rozpúšťam čokoládu v mištičke a lejem ju na tvarohové kilimandžáro s malinovými cestičkami. Tvaroh nasiakne šťavu z horúcich sladkých malín a čokoláda je len hriešnou bodkou za delikatesou, ktorú konzumujem, keď sa mi nechce doma piecť. Viem, horúce maliny tvoria asi lepší kontrast s chladnou zmrzlinou, ale to by bolo pre moje hrdlo pristudené. Lepšie je pekne všetko teplučké, servírované na poriadnej kôpke osladeného tvarohu.


"Ty kráso! Co to je?" , spýtal sa zvedavo R., keď som mu priniesla ružovú mištičku s pestrofarebnou mňamkou. "Výsada tých, ktorí sú doma, keď sa fotia dezerty na blog", usmiala som sa a neskôr zdola počúvala jeho mlsné hrmotanie lyžičkou. Zaliezla som do postele, oprela o vankúše a práve keď Anita Ekberg tancovala bosá vo Felliniho La Dolce Vita som si položila na jazyk prvú nálož --- lyžičku plnú malín, tvarohovej vlnky a čokolády. Milujem ten pocit prvého sústa --- akoby mi niekto strelil do hlavy pierka --- uvoľnia sa mi korienky vlasov, pokožka zmäkne, ústa ako malá horúca piecka... a Mastroianni sa usmieva.


V iné dni si vystačím len s bledomodrou šálkou plnou čokolády s kakaom a škoricou. Je to akoby som na chvíľu bola doma. Akoby som sedela stočená v deke s plným bruškom babkinej bábovky, fúkala do šálky a smiala sa s otcom na svojich grimasách. Čokoláda je družná, potliapka Vás po pleci, zakryje teplom a osladí zasnežené myšlienky. Doprajte si ju, kedykoľvek budete mať chuť. Obzvlášť teraz, keď snehové vločky tak príjemne chladia a dlane potrebujú objatie...

A teraz ma ospravedlňte, už mi vychladne šálka .-)



PS1: Hernando Cortez, som Vám doživotne zaviazaná!
PS2:
U Florentyny je v týchto dňoch mimoriadne sladko! Zaskočte si tam po pár šuchotavých riadkov o čokoláde!

Foto: vikipapa.blogspot.com

piatok, 21. novembra 2008

Tvarohový hnědáček Lenky P.


O rozšafne tancujúcich farebných knižkách Lenky Požárovej som vedela už dlho, no akosi sa mi nikdy nedostali fyzicky "pod ruky". Zo všetkých mi do oka padla tá sladko naružovelá s malou bielou mištičkou až po vrch naplnenou zamatovým Tvarohom. Vzala som si ju pod pazuchu a u svokrovcov som sa na hodinu stratila v hosťovskej izbe. Knižka je akurátna, menšieho formátu, vhodná na moje permanentné vláčenie hore-dolu po taškách a miestach. Z hrubých knižiek mám strašný rešpekt --- Tvaroh je ľahunký, ako recepty v nej. Lenkin štýl čarovania v kuchyni mi hneď sadol --- je mi sympatický jej hravý odstup, vtip a kreatívne flirtovanie s jednotlivými surovinami. Hneď po prvom letnom prehliadnutí som narazila na svojho favorita --- recepis, ktorý už patrí do môjho osobného receptárika. V tomto upršanom období, keď väčšinu času trávim doma zachumlaná v deke, v ruke s horúcou čokoládou alebo čokoládou v akejkoľvek forme je tento recept ako zamilovaná strela do môjho srdca. Zoznámte sa s mojou najnovšou čokoládovou láskou --- hnědáček tvarohový. V knižke síce figuruje pod názvom "Lískový hnědáček", ale ja som vynechala lieskové oriešky, aby som si mohla zamlsať na čistej chuti 70% čokolády a bieleho tvarohu.



Tvaroh je mojou obľúbenou surovinou už od detstva. Mama ho hojne využívala najmä pri tvorení pomazánok na raňajky, koláčov alebo do tvarohových rezancov, ktoré sa u nás jedia naslano s perkeltom a smotanou. Rada som sa obšmietala okolo kuchynského pultu a kradla prstom z veľkej misy tvaroh zmiešaný s cukrom a žĺtkom. Baví ma jeho pevná, nevtieravá chuť, ktorá je ľahko modifikovateľná a v kombinácii s čokoládou je to priam nebeská dvojka.
Hnědáček je nenáročný na čas i prípravu a navyše pri jeho výrobe si užijete nádherných vôní či už pri roztápání horkej čokolády alebo vizuálnych radostí v podobe zamiešavania vyšľahaných bielok do krásnej tmavohnedej čokoládovej hmoty. Čokoládové cesto vôbec nie je suché, naopak jeho jemne kašičková konzistencia ma po prvej ochutnávke prekvapila, až ma premkli pochybnosti, či som ho nechala dostatočne stuhnúť. Lenka však píše, že "střed by měl být mírně nedopečený". Je to prekvapujúco lahodne čokoládová, nesmierne šťavnatá delikatesa. Keď si dáte prvú lyžičku čokoládového cesta, budete mať pocit, akoby vám niekto namlel na jazyk čokoládovú penu a prikryl sladkým zamatovým tvarohom. Je to naprostá nezastaviteľná vášnivá závislosť. Chybou bolo, že počas prípravy sa okolo mňa hemžilo obyvateľstvo celého našeho bytu a spozorneli práve pri úkone č. 6 (kuk na recept nižšie). A to je, vážení, vskutku vizuálna rozkoš --- tvarohové nočky vykrajované lyžičkou sa hebko ponoria do mäkkého čokoládového cesta. Je to na pomilovanie! No potom sme neboli k udržaniu. Zo všetkých strán som počula len: "už by mohol byť, nie?", "ja ho len skontrolujem, dobre?" Priznávam hrdo --- necelú hodinu po príprave sme spolu s milovaným "vylyžičkovali" celý plech. Pomyslenie na tú krásu spokojne ležiacu v chladničke nám nedala pokoj... Nabudúce koláču nechám viac času v chladničke, aby stihol nahodiť svoju pravú pevnú formu a bol fit na transport do našich brušiek...

/Poznámka: Lenkin recept uverejňujem v pôvodnej forme s lieskovými orieškami a českom jazyku./



Lískový hnědáček s puntíkama

* 250 g tvarohu na pečení v kostce
* 150 g hnědého cukru
* 100 g čokolády se 70 % kakaa
* 100 g tuku na pečení
* 100 g mletých lískových oříšků
* 75 ml vody
* 3 vejce

Postup

1. Čokoládu rozpusťte s tukem ve vodní lázni.
2. Smíchejte 75 ml vody se žloutky, rozpuštěnou čokoládou a šlehejte metličkou 3-5 minút (nejlépe v mixéru nebo robotu).
3. Vmíchejte mleté lískové oříšky, cukr a znovu prošlehejte.
4. Ušlehejte bílky do polotuha a všlehejte je do čokoládové směsi.
5. Směs nalijte do čtvercové formy (20 x 20 cm) vyložené pečícím papírem.
6. Lžičkou vykrajujte hrudky tvarohu a ty pokládejte do čokoládové směsi.
7. Pečte při 180 C ( v horkovzdušné troubě při 160 C) asi 20 minut. Střed by měl být mírně nedopečený.
8. Nechte vychladnout a před podáváním chlaďte v lednici aspoň hodinu nebo přes noc, aby se porce dobře krájely.


Foto: zapalena-kucharka.cz / vikipapa.blogspot.com

streda, 19. novembra 2008

Moja nepodarená karfiolová polievka


Včera som popri žemľovke dostala chuť na niečo teplé, slané a tekuté. A chcela som to nebezpečne rýchlo. Hlboko, hlboko v chladničke mi oddychoval malý karfiol. Nadšene som sa pustila do robenia polievky-rychlovky, no akosi som pozabudla, že nemám doma ani mlieko, ani smotanu. Karfiol som povarila s väčším množstvom petržlenovej vňate, zemiakmi a na dochutenie som použila zeleninový bio bujón, čierne korenie a nič viac. Vznikla mi super ľahká polievka, ktorá mala intenzívnu chuť po korunkách karfiolu. Zbytočne som ich nerozvárala, takže ostali pekne sviežo chrumkavé. V trúbe som si urobila zo zvyška rohlíka malé okrúhle zlaté krutóniky. Pečivo som nakrájala na koliečka, potrela cesnakom, posypala strúhaným syrom, kvapka olivového oleja a šup do trúby! Môj brat len tak mimochodom zodvihol pokrievku hrnca s hotovou polievkou: "hm... karfiolová... nie je nejaká moc karfiolová?", poznamenal s veľavýznamne zamračeným výrazom. Hm, takže dnes budem polievku upravovať, aby nebola moc "karfiolová" a ochutnali ju aj chlapci. Budem zahusťovať a "pomliečovať".




Podarenejšie a chutnejšie s karfiolom naložila Vilemína. Na jej květákovky si už mydlím ruky...



Máte radi karfiol? Aký je Váš najobľúbenejší "karfiolový" recept?


foto: vikipapa.com

pondelok, 17. novembra 2008

Začína zima a ja pečiem žemľovku


Začína prituhovať. Príchod zimy som začala intenzívnejšie pociťovať túto sobotu, keď som sa skoro ráno zobudila, vykukla von a na skle sa roztopašne rozťahoval ľahký mrázik. Teším sa na prvý sneh a jem strašne veľa čokolády. Ale o tom inokedy.... Vlastne posledný mesiac likvidujem dve podstatné mlsotinky --- čokoládu a tvaroh. Čokoládu najradšej veľmi horúcu a tvaroh úplne vo všetkých formách a chutiach. Vždy keď vyjdem von a sťahujem si ružovú čiapku na uši potľapkám si trochu zmätene tašku, či sa tam nachádza tá teplá desiatová krabička. Je v podstate jedno, čo v nej je... hlavne, že tam niečo je. Toto ráno si tam spokojne vylihuje a skacká moja prvá žemľovka. Už ste si asi, milí čitatelia, zvykli, že keď ide o jedlo, som vrcholne, až dramaticky sentimentálna. U žemľovky to nebude inak.


Ako som už spomínala vyššie, v mojej chladničke vždy spinká Mr. Tvaroh. Tentoraz som našla aj malinké, zabudnuté jabĺčka, ktoré by už bol potešil nejaký príjemný skok do fešného koláča. Bolo mi ich ľúto. Najprv som myslela na jablkovú polievku, ale chcela som medzi ne za každú cenu dostať ten fatálny tvaroh. Potom ma osvietilo (žeby žiarovka z našej kuchyne?). Ťukla som si na čelo (fakt!), snažne vyhrabala mamin recept a i tak som všetko urobila po svojom. Recepty sú základňou pre moje kuchynské besnenie. Vo finále sa napriek všetkým pravidlám odkloním od pôvodného receptu a niekedy to dopadne opačne ako malo. Tak skončila moja cieľavedome (ne)dotiahnutá cizrnová polievka. Cizrnu som namočila na noc do studenej vodičky, nech si chlapci čľapkajú. Okolo tretej v noci im však došla voda a začali nahlas praskať. Nielenže ma srandovne a škodoradostne pukajúca cizrna vytiahla z postele, ale i po napustení si provokačne pár minút praskala ďalej. Vtedy som odprisahala: "no more cizrna". Z polievky nakoniec vznikla výborná hrášková kaša, ktorú sme baštili s chrumkavým opečeným špekáčikom a čerstvým praskajúcim chlebíkom. A potom prišla na rad zlatá mamina žemľovka...


Menší problém v príprave spočíval v tom, že základom žemľovky sú, samozrejme, hrozienka. Tie sú však mojím úhlavným nepriateľom. Viem, že sú zdravé, chutné a milé, ale ja sa s nimi jednoducho nekamarátim. Občas si ich dám, ale prosím, nedávajte mi ich do žemľovky! Tak rada by som prišla na chuť tým prťavým rubínovým guličkám, ale jednoducho to nejde. Takže žemľovka sa konala bez hrozienok. Priznanie n. 2 --- nikdy predtým som žemľovku nerobila. Samozrejme, zabudla som nakúpiť dostatok žemlí (vlastne som nekúpila žiadne), tak som použila dva staršie rohlíky a dve "housky". Žemľovka tým značne stratila na objeme, ale bola o to chutnejšia. Pečivko sa krásne rozmočilo a lepšie nasiaklo chute a šťavy. Dobre som koliečka ponamáčala v ochutenom mliečku a nakladala rovnomerne do vymazanej tortovej formy (na maslo dávam ešte strúhanku, aby sa mi "veľdiela" nelepili .-). Jabĺčka som postrúhala, zdalo sa mi, že tak viac pustia šťavu. Pustili. V rúre to bublalo jedna radosť. A ten tvaroh! Musela som sa krotiť, aby som tú zázračnú zmesku s prídavkom cukru a vajíčka doslova nevylízala z misky.... Je to tak strašne strašne strašne dobré! Jednotlivé vrstvy som hojne posypala škoricovým cukrom. Najvášnivejší však je ten povrch! Krásne chrumkavé horúce okraje --- opečené s vôňou škorice, nasiaknuté plátkami masla, ktoré som úhľadne naukladala na povrch. Jemne vtieklo do bruška rohlíkov, zmäkčilo ich a prepožičalo im nádhernú zlatú farbu. Dnes ju idem robiť opäť. Viacero slintošov žiada o repete. Už sa teším ako prídem domov z tej zimy, nebudem si cítiť ruky, líca budem mať vyštípané od mrazíka, zhodím notebook, nasadím svoje nórske papuče a zapnem rúru.

A teším sa na prvý sneh... :-)



Mamkina tvarohová žemlovka

* 5 dcl mlieka
* 6 žemlí / rohlíkov
* 4 jablká
* 250 g mäkkého tvarohu
* 3 vajcia
* 100 g masla
* 50 g cukru
* 1 sáčok vanilkového cukru
* škorica
* štipka soli

Postup

1. žemle a olúpané jablká zbavené jadierok nakrájam na plátky alebo postrúham
2. tvaroh pomiešam s cukrom a 1 vajcom
3. zbytok vajíčok rozmiešam v mlieku so štipkou soli a vanilkovým cukrom
4. tortovú formu / misu na pečenie vytriem maslom a strúhankou
5. žemle namáčam v mlieku a kladiem do formy / misy
6. striedam vrstvy namáčaných žemlí, tvarohu a jabĺk
7. vrstvy podľa chuti posypem škoricovým cukrom alebo mletou škoricou
8. poslednú vrstvu ukončím nakrájanými žemľami / rohlíkmi
9. na povrch poukladám plátky masla, posypem ešte škoricovým cukrom a dám piecť cca na 30 min


Foto: vikipapa.com