piatok, 20. novembra 2009

Najsladší koláčik

Tak sme sa konečne dočkali... A chcem sa pochvastať... Som šťastná ako blcha a do kuchyne nepáchnem dobre dlhý čas. Jednak je teraz moja láska číslo jedna Ninuška a jednak sa mi absolútne nechce, takže blog sa bude chvíľku musieť vyrovnať s odsunutím na vedľajšiu koľaj... Myslím, že pri pohľade na ňu je to viac než pochopiteľné .-)

piatok, 23. októbra 2009

Vajíčková etuda

"Už zase vajíčka?", počúvam neustále, keď vyťahujem z chladničky kartónovú vaničku obsahujúcu zázračné domáce vajcia. Vajíčka by som totiž mohla jesť každý deň. Doslova každý deň. Neviem ako je na tom moj cholesterol, ale jednoducho tomu nejde odolať. Najviac umieram za praženicou z domácich vajíčok. Vždy keď otvorím krabičku s rozlične veľkými a farebnými (niektoré sú krásne pastelovo zelené) vajíčkami zaleje ma radostné blaho. Kupované vajíčka z hypermarketu majú k pravým vajíčkam tak blízko ako ja k Mikulášovi... Nedokážem si predstaviť nedeľu bez praženice... počkať, ja si nedokážem predstaviť ani poličky v chladničke bez vajíčkových zásob...

Keby existovala vajíčková hitparáda:

1. praženica na masle
2. praženica na masle s cibuľkou, posypaná čerstve namletým čiernym korením a sladkou červenou paprikou :-)
3. vajíčka "nahniličko" s teplými toastmi
4. volské oká s krúžkami pikantnej maďarskej klobásy
5. praženica s brokolicou (špeciálny receptík s uvarenou a roztlačenou brokolicou, ktorá sa zmieša s vajíčkami a upečie na masle na panvici)
6. vajíčková pomazánka

Je až neskutočné, aký hnus dokážete na tanieri vyčarovať z kupovaných vajíčok. Už pri šľahaní vlastne zistíte, že žĺtka nevideli źltú farbu (a chuť) ani z rýchlika a mdlá výsledná konzistencia v podobe starého navlhlého papiera vás donúti premýšľať o chove vlastnej sliepočky.

Pamatám na časy z detstva, keď sme tento problém nemuseli riešiť. Keď som každé ráno so slinami naklusala do kurníka a prinášala babičke ešte teplé vajíčka zatočené v mojom pletenom svetri. Robievala ich na starej pokrútenej panvici a ja som jej nedočkavo stepovala za zadkom.

Ach, tie krehké škrupinky, na ktorých je občas prichytené ešte pierko zo sliepočky... a tie žlté žlťunké žĺtka! Nikdy by som si nebola myslela, že si raz budem ceniť poctivé domáce vajíčka a že budem v naprostom delíriu z krikľavo žltej praženice, ľahko mazľavej, parkrát opatrne posunutej po panvici... Nepoznám krajšie rána ako tie nesúce sa v ľahkom objatí roztopeného masla a pražiacich sa zlatavých vajíčok...

Vajíčková pomazánka
(originál receptu z časopisu Apetit září 2009)
 

pro 4 osoby

100 g pomazánkového másla
50 g lučiny
4 vejce natvrdo, najemno nasekaná
50 g konzerva sardelových oček s kapary, okapaná, najemno nasekaná
1 lžička hořčice
sůl a pepř

Postup

Pomazánkové máslo utřete s lučinou. Smíchejte s vejci, očky, pažitkou, hořčicí. Osolte a opepřete.

Foto: vikipapa.blogspot.com

streda, 21. októbra 2009

Jedlo ako od babičky, jablkový koláč, škoricové spomienky a čakanie na vylodenie

Obdobie škorice, čierneho čaju s mliekom, strúhaných jabĺk, orechov, mojho večne suchého nosa z horúcich radiátorov a hrubých šálov, ktoré nechávajú otravné žmolky na mojom šedom kabáte... Jeseň vkročila rázne a studene. Ráno už musím v kuchyni svietiť, vzduch akoby niečím oťažel a ja snívam o pečenej kačici s schrumkavou medovou korkou (...a veľa veľa kmínu prosím !!!)  a poriadnou náložou červenej kapusty. 
Som bez foťáku, za to s už s poriadnym brušiskom, v ktorom si veselo hovie naše dievčatko. Kým čakáme na jej definitívne "vylodenie", statočne ju vykrmujem tým najlepším čo mi jeseň ponúkne. A najlepšie je, keď do papy možem pridať čo najviac škorice. Jej aróma ma nesmierne ukľudňuje. Akonáhle sa nasladlý škoricový nádych nesie po zahmlených oknách stačí keď privriem oči a ocitnem sa v starom pradedovom dome, kde to bolo na jeseň cítiť spáleným lístím a horúčavou z rozžnutej trúby. Babička vtedy piekla na tony jablkového koláča. Potom sme ho ešte horúci drobili na obrovskej posteli s tvrdými vankúšmi s červenými maďarskými ornamentmi. 

A v kútku duše ten útulný pocit, že sa mi nič nemože stať. Tu v tomto momente s jablkovým koláčom v ruke, umazaná, vlasy voňajúce po ohni a ruky zababrané od špárania sa v zemi pod starou jabloňou. Obraz pradeda mašírujúceho si to po poli so vzduchovkou, dvoma bažantmi v ruke a dvoma rozvernými maďarským vyžlami po boku. Doteraz si pamatám jeho zelený, mierne ušmudlaný poľovnícky klobúčik s malým bažantím perom. Pradedo vždy jedol tou najvačšou a najhlbšou lyžičkou. A pil veľa bieleho vína. Zo strapcov, ktoré sme strihali všetci sklonení pod dlhočizným vinohradom. A potom váľanie sudov. A jablkový mušt, na ktorý potajomky chodili s malými štamprlíkovými pohármi, než sme sa všetky deti definitívne neposr.... 
To všetko sa mi vynára. A som patetická, nedočkavá a na ulici zhlboka dýcham ten štipľavý vzduch. Mrznú mi uši a keď prídem domov, tak mi príjemne brní hlava od chladu. Cítim, ako sa mi pomaly vyhrievajú líca a telo sa vracia z toho ľahko rozteteleného a ztuhnutého stavu. Vyťahujem z úst mikroútržky šálu, ktoré sa mi neustále prilepujú na pery, keďže bez balzámu na pery nadám ani ranu. Cez bruško už ledva zapnem svoj hrubý sveter s brmbolcami. Vyzerám ako by som pribehla zo Škandinávie a predávala na trhu čerstvé vajíčka. Nepýtajte sa ma prečo.
Nakukujem do komory, vidím že v bedničke sa povaľujú zemiaky a v pohodičke si klíčia. Spomeniem si na nádherný recept a rozcítená vyberiem z chladničky slivky z jednej klatovskej záhradky. Túžim po jedle, ktoré rozbesnene vonia, túžim po jedle, ktoré je megastaré, prastaré, ktoré budem vyjedať pradedovou obrovskou lyžicou a po lícach mi budú stekať slzy chuťového blaha. Jedlo po ktorom bude vzývať svoju babičku. Po ktorom bude Ninike v brušku odchrapkávať jedna radosť...


Uhlířina se švestkovým kompotem 
(originál receptu z časopisu F.O.O.D. říjen 2009) 

na 4 porce 

600 g brambor
100 - 150 g hrubé mouky
1 vejce 
trocha mléka
máslo na pomaštění 

Na kompot
500 g švestek
2 - 3 lžíce cukru
hřebíček, badyán a skořice na dochucení 

Postup
Brambory pokrájené na kousky dejte vařit do mírně osolené vody. Z mouky, vejce a trochy mléka vypracujte jemné nudlové těstíčko. Pomocí lžíce vykrajujte nočky a přidejte je přímo do vody k bramborám asi po 10 minutách jejich varu. Dovařte je společně, sceďte a ihned podávejte pokropené máslem a doplněné šťavnatým švestkovým kompotem. Ten připravíte krátkým povařením vypeckovaných švestek v troše vody s kořením. Před podávaním koření vyjměte.
  
Křehký jablečný koláč
(originál receptu z časopisu APETIT září 2009)  

pro 8 osob  

200 g hladké mouky + na poprášení 
140 g másla, pokrájeného
50 g krupicového cukru
1 vejce

Na náplň 
6 středně velkých jablek, oloupaných, nakrájených na tenké plátky, pokapaných šťávou z 1 citronu
nastrouhaná kůra z 1 biocitronu
25 g krupicového cukru
1/2 lžičky mleté skořice
1/2 lžičky mletého muškátového oříšku

Na drobenku
85 g másla
85 g hrubé nebo polohrubé mouky
85 g třtinového cukru 
kůra z 1 biocitronu 

Postup 
1. Mouku a máslo dejte do mísy a prsty promněte na drobenku. Přidejte cukr, vejce a spojte dohromady. Pokud směs zústane suchá, můžete přidat až 2 lžíce ledové vody. Těsto zabalte do potravinářské fólie a dejte na půl hodiny chladit. 
2. Mezitím připravte drobenku. Pokrájejte máslo, posypte ho moukou, cukrem a citrónovou kůrou a promněte prsty. 
3. Troubu předehřejte na 200 C, horkovzdušnou na 180 C. Pracovní plochu poprašte hladkou moukou a rozválejte na ní těsto na tloušťku tří milimetrů. Pak jím vyložte zapékací mísu nebo pekáč o rozměrech 20 x 30 cm, přesahující okraje odřízněte ostrým nožem. Dovnitř rozložte jablka, posypte je citrónovou kůrou, krupicovým cukrem, mletou skořicí a muškátovým oříškem. Navrch dejte drobenku a pečte 20 minut. Poté snižte teplotu trouby o dvacet stupňů a pešte daších 25-30 minut tak, aby těsto i drobenka měly krásně zlatavou barvu. Podávejte teplé s créme fraiche, zakysanou smetanou, vanilkovým krémem nebo zmrzlinou. 
Krásnu jeseň ! 


Foto: vikipapa.blospot.com

piatok, 11. septembra 2009

Prvá jesenná...


Nie, ešte necítim, že celkom prichádza jeseň. Je to akési „medzi“. Ešte stále si v tramvaji otváram okienko, pretože mi je dusno. Ešte stále ma na pravej strane sedadiel, kde obvykle sedávam, páli slnko. Ale noci sú chladnou predtuchou plížiacej sa jesene. A rána. Káva v okne mi posledný týždeň vychladla oveľa rýchlejšie ako tomu bývalo minulé dni. Cítim ako slnko slabne, vidím ako sa úporne snaží presvietiť tmu. Keď sa vraciam z práce a pozerám do vzdialeného horizontu tramvajových koľají, musím si zakryť dlaňou svoje rayban-y. Akoby sa s prichádzajúcou "jedničkou" valila obrovská slnečná guľa. A vidím tie malé pôvabné pestrofarebné kružnice, aké môžete spozorovať len na fotografiách robených proti slnku. Ešte stále mám chuť na ovocie, ale už si nekupujem melóny. A ovocie nejem surové. Skôr ho topím v ceste na koláč. Jablká strúham a primiešavam k nim škoricu. A začínam myslieť na polievky... Som polievkové dievča. V nasledujúcom období si svoju polievkovú mániu môžem vychutnať naplno – za chvíľu prestanem byť kindervajíčkom. Čochvíľa sa vyliahne malá Nini, ktorá bude moje chute zdieľať nepriamo, ale somnou. Dúfam, že sa z nej stane obdobná mini „polievkožrútka“ ako ja.


Prvá polievka tohtoročnej jesene je teda úplne minimal jednoduchá – kombinácia zemiakov a pórku. Zemiakovú polievku som doteraz robila len nakyslo, mliečnu, s kôprom, do ktorej si každý svojvoľne lial svoju najmilšiu dávku octa. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, tak zemiaky v mojej kuchyni veľa miesta nezaberajú. Som ryžová a v polievkach mám radšej cestoviny. Ale ako poväčšinu prípadov, i tentoraz rozhodla fotografia zamatovo, pastelovožltej polievky v nebeskom hrnci so šarmantnou škvrnkou smotany v časopise a už som bola stratená. Vždy keď sa mi na obrázku nejaké jedlo zapáči, tak horím nedočkavosťou sa do jeho prípravy čo najskôr pustiť. Snívam o tom, ako bude vyzerať moja verzia. Ako bude chutiť a či si nájde svoje pevné miesto v našom „rodinnom“ menu.


Najlepšia časť na varení polievky je podľa mňa vždy to prvotné intro, kedy hodíte čerstvo nakrájanú zeleninu – v tomto prípade ľahko osolený, nakrájaný pór - na vyhriate maslo. Fáza, kedy začne zelenina „sklovatieť“ je chvíľa, kedy sa nad hrncom zhlboka nadýchnem a začnem sa správať ako organický odsávač. Nikdy zelenina nevonia tak plne, od srdca, ako v horúcej maslovej prikrývke.

K polievke sme mali chrumkavé krutony, ktoré som zľahka opiekla v panvici na pár kvapkách olivového oleja. Ostré hrany dostali krásnu zlatohnedú farbu a chrumkavo dopĺňali ľahko maznavú chuť. Pridala som veľa smotany. A možno až priveľa masla, ale to je v krémovej polievke vždy odpustiteľný priestupok...


Krémová bramborová polévka s pórkem

(originál receptu z časopisu F.O.O.D. červenec 2009)

na 6 porcí


500 g pórku, očistěného a nakrájeného na kousky

2-3 lžíce másla

hrubě mletá mořská sůl a pepř

500 g brambor, oloupaných a nakrájených na kousky

1 a ½ l zeleninového vývaru

60 – 125 ml smetany

nasekaná pažitka na posypání


Na krutony:

bílý chléb

olivový olej na osmažení


Postup

V hrnci rozehřejte máslo a pomalu na něm asi 3 minuty opékejte pórek se špetkou soli. Přidejte brambory a ještě několik minut restujte. Zalijte vývarem, osolte a opepřete. Vařte napůl zakryté poklicí, až jsou brambory zcela měkké. Rozmixujte ručním mixérem, přidejte smetanu a podle chuti ještě okořeňte. Na olivovém oleji osmažte chléb nakrájený na kostičky. Polévku podávejte posypanou pažitkou a s krutony.

Foto: vikipapa.blogspot.com

streda, 9. septembra 2009

Oskenuj svoj sendvič!


Nepoznám nič osviežujúcejšieho a rýchlejšieho ako je dobrý sendvič. Dobrý sendvič ale znamená, že viete ako správne skombinovať jednotlivé vrstvy, prísady, omáčky, dresingy, syry a zeleninu. Nie je jedno či je horná a dolná vrstva natretá tou istou pomazánkou ako horná. Či stupeň presiaku do pečiva nie je príliš hlboký... či pridať ešte jeden druhy šunky, alebo radšej siahnuť po liste šalátu... Niekomu to môže prísť vrcholne smiešne, ale rada by som sa s vami podelila o moju najnovšiu úchylku - stránku http://scanwiches.com/, kde si obdobní šialenci ako ja v práci namiesto písania mesačného reportu skenujú svoje starostlivo pripravené sendviče. Niekedy je úplne absurné, čo dokážu ľudia medzi dve skromné plátky pečiva natlačiť - najviac ma rozosmieva ten debilný americký zvyk - sendvič s chipsami :-) Možno je to pre niekoho nechutné, ale mňa to baví.... škoda, že doma nemám skener .-)

Foto: vikipapa.blogspot.com

utorok, 8. septembra 2009

Les gaudes

Prezradím Vám jedno malé tajomstvo - najradšej zo všetkých jedál dňa pripravujem raňajky. Možno to bude znieť pre niektorých obskúrne, ba možno provokatívne - veď kto by mal v dnešnej dobe čas babrať sa s prípravou výdatných raňajok ! A keby šlo len o samotnú prípravu ! Pche... veď nie je dostatok času ani na ich pokojnú konzumáciu.

U nás je to inak. U nás sa raňajkuje každý deň. Lebo si privstanem. Lebo si privstať chcem. Pretože ma to baví. Pretože si myslím, že je naprosté šialenstvo pustiť sa do nového dňa s prázdnym a hneď od skorého rána vynerveným žalúdkom. Načo? Prečo? Opýtajte sa môjho chlapa, ktorý každé svoje nové ráno prednedávnom ešte dekoroval cigaretou nalačno s hypersilnou megakávou. Na žalúdočné vredy ideálne... Po mojom zahájenom "breakfasterore" je zvyknutý sa najprv najesť pred svojou obligátnou rannou cigaretou. Jeho výhovorkou bolo neustále omieľané: "když mě po ránu nechutná...já nedokážu ráno nic sníst... nejsem zvyklej snídat..." a podobné alibistické hlášky. Našťastie, podarilo sa mi tento "zlozvyk" obrátiť a prišla som na to, že je to opäť len o zvyku. A o mojej fantázii. A o chcení raňajkový rituál dodržiavať. Dúfam, že sa to podarí presadiť aj u budúceho člena našej rodinky...

Doteraz sa pamätám, ako nás mama každé ráno posadila s bratom okolo veľkého okrúhleho stola v kuchyni a i keď tam bol len maslový chleba s bielou kávou, povinne sme všetko spratali zo stola (u nás sa nikdy, ale nikdy nenechávali zbytky na tanieri! :-) a išli spokojne do školy/škôlky. A to mi ostalo dodnes. Ak ráno nemám výdatné raňajky, tak už cestou v tramvaji mám chuť zabíjať. Ak sa nestihnem najesť doma, tak si dám tú prácu a vyberiem sa do obchodíku, kde si kúpim aspoň niečo pod zub, čo ihneď konzumujem v práci.
Bez raňajok som nefunkčná. Cez víkendy obvykle robím palacinky -. každý dostane štyri v rôznych plnkokombináciách - s čučoriedkami a medom, čokoládou, kakaom, tvarohom, lekvárom... Alebo pomazánky - aké chuťové kreácie sa dajú vytvoriť z rýchleho zamiešania pár surovín ! Keďže fanaticky ulietavam na vajíčkach tak si ich pripravujem veľmi často vo všetkých podobách i nepodobách (hlavne keď prepísknem čas na vajíčko namäkko - to potom dostanem akýsi patvar medzi skorovareným a nahniličko..).
A kaše! Milujem kaše! Krupicovú a najmä tú kukuricovú - s čokoládovými kúskami alebo len tak posypanú škoricovým cukrom. Alebo s chrumkavým skaramelizovaným povrchom... Och, to je pochúťka! Nikdy však kašu nesmiem mať hrudkovitú, ani príliš tuhú. Musí sa pekne pomaly liať a a byť (ne)primerane sladká.
Na nasledujúci recepis som narazila v časopise F.O.O.D. v sekcii receptov na francúzske raňajky. Už som z nej vyskúšala recept na pain perdu. Najviac ma baví ten sofistikovane poetický názov - starofrancúzsky recept z kraja Franche-Comte... No nie je to nádherné?
PS:.. namiesto vody z originálneho receptu som použila len mlieko - kaša je potom vláčnejšia a chutnejšia... a namiesto cukru som na posypanie vybrala strúhanú čokoládu... a roztopené maslo...



Les gaudes - kukuřičná kaše podle starofrancouzského receptu z kraje Franche-Comte
(originál receptu z časopisu F.O.O.D. červenec 2009)
na 4 porce
125 g kukuřičné mouky
špetka soli
250 ml teplého mléka
cukr a teplé mléko podle chuti

Postup
1. V kastrolu se silným dnem důkladně rozmíchejte kukuřičnou mouku v 360 ml teplé, nikoli však vroucí vody. Lehce osolte a na mírném plameni povařte. Kaši neustále míchejte kovovou metlo, aby nevznikali hrudky. Postupně přilévejte teplé mléko, až kaše získá konzistenci řídké smetany. Dále prohřívejte, až se na povrchu objeví bublinky varu (celková doba vaření je 30 až 45 minut).
2. Kaši přemístěte do misek a podávejte spolu s teplým mlékem a cukrem, kterými si každý stolovník poslouží podle vlastní chuti. Cukr můžete nechat pod grilem skaramelizovat.


Foto: vikipapa.blogspot.com

piatok, 4. septembra 2009