utorok 8. septembra 2009

Les gaudes

Prezradím Vám jedno malé tajomstvo - najradšej zo všetkých jedál dňa pripravujem raňajky. Možno to bude znieť pre niektorých obskúrne, ba možno provokatívne - veď kto by mal v dnešnej dobe čas babrať sa s prípravou výdatných raňajok ! A keby šlo len o samotnú prípravu ! Pche... veď nie je dostatok času ani na ich pokojnú konzumáciu.

U nás je to inak. U nás sa raňajkuje každý deň. Lebo si privstanem. Lebo si privstať chcem. Pretože ma to baví. Pretože si myslím, že je naprosté šialenstvo pustiť sa do nového dňa s prázdnym a hneď od skorého rána vynerveným žalúdkom. Načo? Prečo? Opýtajte sa môjho chlapa, ktorý každé svoje nové ráno prednedávnom ešte dekoroval cigaretou nalačno s hypersilnou megakávou. Na žalúdočné vredy ideálne... Po mojom zahájenom "breakfasterore" je zvyknutý sa najprv najesť pred svojou obligátnou rannou cigaretou. Jeho výhovorkou bolo neustále omieľané: "když mě po ránu nechutná...já nedokážu ráno nic sníst... nejsem zvyklej snídat..." a podobné alibistické hlášky. Našťastie, podarilo sa mi tento "zlozvyk" obrátiť a prišla som na to, že je to opäť len o zvyku. A o mojej fantázii. A o chcení raňajkový rituál dodržiavať. Dúfam, že sa to podarí presadiť aj u budúceho člena našej rodinky...

Doteraz sa pamätám, ako nás mama každé ráno posadila s bratom okolo veľkého okrúhleho stola v kuchyni a i keď tam bol len maslový chleba s bielou kávou, povinne sme všetko spratali zo stola (u nás sa nikdy, ale nikdy nenechávali zbytky na tanieri! :-) a išli spokojne do školy/škôlky. A to mi ostalo dodnes. Ak ráno nemám výdatné raňajky, tak už cestou v tramvaji mám chuť zabíjať. Ak sa nestihnem najesť doma, tak si dám tú prácu a vyberiem sa do obchodíku, kde si kúpim aspoň niečo pod zub, čo ihneď konzumujem v práci.
Bez raňajok som nefunkčná. Cez víkendy obvykle robím palacinky -. každý dostane štyri v rôznych plnkokombináciách - s čučoriedkami a medom, čokoládou, kakaom, tvarohom, lekvárom... Alebo pomazánky - aké chuťové kreácie sa dajú vytvoriť z rýchleho zamiešania pár surovín ! Keďže fanaticky ulietavam na vajíčkach tak si ich pripravujem veľmi často vo všetkých podobách i nepodobách (hlavne keď prepísknem čas na vajíčko namäkko - to potom dostanem akýsi patvar medzi skorovareným a nahniličko..).
A kaše! Milujem kaše! Krupicovú a najmä tú kukuricovú - s čokoládovými kúskami alebo len tak posypanú škoricovým cukrom. Alebo s chrumkavým skaramelizovaným povrchom... Och, to je pochúťka! Nikdy však kašu nesmiem mať hrudkovitú, ani príliš tuhú. Musí sa pekne pomaly liať a a byť (ne)primerane sladká.
Na nasledujúci recepis som narazila v časopise F.O.O.D. v sekcii receptov na francúzske raňajky. Už som z nej vyskúšala recept na pain perdu. Najviac ma baví ten sofistikovane poetický názov - starofrancúzsky recept z kraja Franche-Comte... No nie je to nádherné?
PS:.. namiesto vody z originálneho receptu som použila len mlieko - kaša je potom vláčnejšia a chutnejšia... a namiesto cukru som na posypanie vybrala strúhanú čokoládu... a roztopené maslo...



Les gaudes - kukuřičná kaše podle starofrancouzského receptu z kraje Franche-Comte
(originál receptu z časopisu F.O.O.D. červenec 2009)
na 4 porce
125 g kukuřičné mouky
špetka soli
250 ml teplého mléka
cukr a teplé mléko podle chuti

Postup
1. V kastrolu se silným dnem důkladně rozmíchejte kukuřičnou mouku v 360 ml teplé, nikoli však vroucí vody. Lehce osolte a na mírném plameni povařte. Kaši neustále míchejte kovovou metlo, aby nevznikali hrudky. Postupně přilévejte teplé mléko, až kaše získá konzistenci řídké smetany. Dále prohřívejte, až se na povrchu objeví bublinky varu (celková doba vaření je 30 až 45 minut).
2. Kaši přemístěte do misek a podávejte spolu s teplým mlékem a cukrem, kterými si každý stolovník poslouží podle vlastní chuti. Cukr můžete nechat pod grilem skaramelizovat.


Foto: vikipapa.blogspot.com

Žiadne komentáre: