piatok 11. septembra 2009

Prvá jesenná...


Nie, ešte necítim, že celkom prichádza jeseň. Je to akési „medzi“. Ešte stále si v tramvaji otváram okienko, pretože mi je dusno. Ešte stále ma na pravej strane sedadiel, kde obvykle sedávam, páli slnko. Ale noci sú chladnou predtuchou plížiacej sa jesene. A rána. Káva v okne mi posledný týždeň vychladla oveľa rýchlejšie ako tomu bývalo minulé dni. Cítim ako slnko slabne, vidím ako sa úporne snaží presvietiť tmu. Keď sa vraciam z práce a pozerám do vzdialeného horizontu tramvajových koľají, musím si zakryť dlaňou svoje rayban-y. Akoby sa s prichádzajúcou "jedničkou" valila obrovská slnečná guľa. A vidím tie malé pôvabné pestrofarebné kružnice, aké môžete spozorovať len na fotografiách robených proti slnku. Ešte stále mám chuť na ovocie, ale už si nekupujem melóny. A ovocie nejem surové. Skôr ho topím v ceste na koláč. Jablká strúham a primiešavam k nim škoricu. A začínam myslieť na polievky... Som polievkové dievča. V nasledujúcom období si svoju polievkovú mániu môžem vychutnať naplno – za chvíľu prestanem byť kindervajíčkom. Čochvíľa sa vyliahne malá Nini, ktorá bude moje chute zdieľať nepriamo, ale somnou. Dúfam, že sa z nej stane obdobná mini „polievkožrútka“ ako ja.


Prvá polievka tohtoročnej jesene je teda úplne minimal jednoduchá – kombinácia zemiakov a pórku. Zemiakovú polievku som doteraz robila len nakyslo, mliečnu, s kôprom, do ktorej si každý svojvoľne lial svoju najmilšiu dávku octa. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, tak zemiaky v mojej kuchyni veľa miesta nezaberajú. Som ryžová a v polievkach mám radšej cestoviny. Ale ako poväčšinu prípadov, i tentoraz rozhodla fotografia zamatovo, pastelovožltej polievky v nebeskom hrnci so šarmantnou škvrnkou smotany v časopise a už som bola stratená. Vždy keď sa mi na obrázku nejaké jedlo zapáči, tak horím nedočkavosťou sa do jeho prípravy čo najskôr pustiť. Snívam o tom, ako bude vyzerať moja verzia. Ako bude chutiť a či si nájde svoje pevné miesto v našom „rodinnom“ menu.


Najlepšia časť na varení polievky je podľa mňa vždy to prvotné intro, kedy hodíte čerstvo nakrájanú zeleninu – v tomto prípade ľahko osolený, nakrájaný pór - na vyhriate maslo. Fáza, kedy začne zelenina „sklovatieť“ je chvíľa, kedy sa nad hrncom zhlboka nadýchnem a začnem sa správať ako organický odsávač. Nikdy zelenina nevonia tak plne, od srdca, ako v horúcej maslovej prikrývke.

K polievke sme mali chrumkavé krutony, ktoré som zľahka opiekla v panvici na pár kvapkách olivového oleja. Ostré hrany dostali krásnu zlatohnedú farbu a chrumkavo dopĺňali ľahko maznavú chuť. Pridala som veľa smotany. A možno až priveľa masla, ale to je v krémovej polievke vždy odpustiteľný priestupok...


Krémová bramborová polévka s pórkem

(originál receptu z časopisu F.O.O.D. červenec 2009)

na 6 porcí


500 g pórku, očistěného a nakrájeného na kousky

2-3 lžíce másla

hrubě mletá mořská sůl a pepř

500 g brambor, oloupaných a nakrájených na kousky

1 a ½ l zeleninového vývaru

60 – 125 ml smetany

nasekaná pažitka na posypání


Na krutony:

bílý chléb

olivový olej na osmažení


Postup

V hrnci rozehřejte máslo a pomalu na něm asi 3 minuty opékejte pórek se špetkou soli. Přidejte brambory a ještě několik minut restujte. Zalijte vývarem, osolte a opepřete. Vařte napůl zakryté poklicí, až jsou brambory zcela měkké. Rozmixujte ručním mixérem, přidejte smetanu a podle chuti ještě okořeňte. Na olivovém oleji osmažte chléb nakrájený na kostičky. Polévku podávejte posypanou pažitkou a s krutony.

Foto: vikipapa.blogspot.com

streda 9. septembra 2009

Oskenuj svoj sendvič!


Nepoznám nič osviežujúcejšieho a rýchlejšieho ako je dobrý sendvič. Dobrý sendvič ale znamená, že viete ako správne skombinovať jednotlivé vrstvy, prísady, omáčky, dresingy, syry a zeleninu. Nie je jedno či je horná a dolná vrstva natretá tou istou pomazánkou ako horná. Či stupeň presiaku do pečiva nie je príliš hlboký... či pridať ešte jeden druhy šunky, alebo radšej siahnuť po liste šalátu... Niekomu to môže prísť vrcholne smiešne, ale rada by som sa s vami podelila o moju najnovšiu úchylku - stránku http://scanwiches.com/, kde si obdobní šialenci ako ja v práci namiesto písania mesačného reportu skenujú svoje starostlivo pripravené sendviče. Niekedy je úplne absurné, čo dokážu ľudia medzi dve skromné plátky pečiva natlačiť - najviac ma rozosmieva ten debilný americký zvyk - sendvič s chipsami :-) Možno je to pre niekoho nechutné, ale mňa to baví.... škoda, že doma nemám skener .-)

Foto: vikipapa.blogspot.com

utorok 8. septembra 2009

Les gaudes

Prezradím Vám jedno malé tajomstvo - najradšej zo všetkých jedál dňa pripravujem raňajky. Možno to bude znieť pre niektorých obskúrne, ba možno provokatívne - veď kto by mal v dnešnej dobe čas babrať sa s prípravou výdatných raňajok ! A keby šlo len o samotnú prípravu ! Pche... veď nie je dostatok času ani na ich pokojnú konzumáciu.

U nás je to inak. U nás sa raňajkuje každý deň. Lebo si privstanem. Lebo si privstať chcem. Pretože ma to baví. Pretože si myslím, že je naprosté šialenstvo pustiť sa do nového dňa s prázdnym a hneď od skorého rána vynerveným žalúdkom. Načo? Prečo? Opýtajte sa môjho chlapa, ktorý každé svoje nové ráno prednedávnom ešte dekoroval cigaretou nalačno s hypersilnou megakávou. Na žalúdočné vredy ideálne... Po mojom zahájenom "breakfasterore" je zvyknutý sa najprv najesť pred svojou obligátnou rannou cigaretou. Jeho výhovorkou bolo neustále omieľané: "když mě po ránu nechutná...já nedokážu ráno nic sníst... nejsem zvyklej snídat..." a podobné alibistické hlášky. Našťastie, podarilo sa mi tento "zlozvyk" obrátiť a prišla som na to, že je to opäť len o zvyku. A o mojej fantázii. A o chcení raňajkový rituál dodržiavať. Dúfam, že sa to podarí presadiť aj u budúceho člena našej rodinky...

Doteraz sa pamätám, ako nás mama každé ráno posadila s bratom okolo veľkého okrúhleho stola v kuchyni a i keď tam bol len maslový chleba s bielou kávou, povinne sme všetko spratali zo stola (u nás sa nikdy, ale nikdy nenechávali zbytky na tanieri! :-) a išli spokojne do školy/škôlky. A to mi ostalo dodnes. Ak ráno nemám výdatné raňajky, tak už cestou v tramvaji mám chuť zabíjať. Ak sa nestihnem najesť doma, tak si dám tú prácu a vyberiem sa do obchodíku, kde si kúpim aspoň niečo pod zub, čo ihneď konzumujem v práci.
Bez raňajok som nefunkčná. Cez víkendy obvykle robím palacinky -. každý dostane štyri v rôznych plnkokombináciách - s čučoriedkami a medom, čokoládou, kakaom, tvarohom, lekvárom... Alebo pomazánky - aké chuťové kreácie sa dajú vytvoriť z rýchleho zamiešania pár surovín ! Keďže fanaticky ulietavam na vajíčkach tak si ich pripravujem veľmi často vo všetkých podobách i nepodobách (hlavne keď prepísknem čas na vajíčko namäkko - to potom dostanem akýsi patvar medzi skorovareným a nahniličko..).
A kaše! Milujem kaše! Krupicovú a najmä tú kukuricovú - s čokoládovými kúskami alebo len tak posypanú škoricovým cukrom. Alebo s chrumkavým skaramelizovaným povrchom... Och, to je pochúťka! Nikdy však kašu nesmiem mať hrudkovitú, ani príliš tuhú. Musí sa pekne pomaly liať a a byť (ne)primerane sladká.
Na nasledujúci recepis som narazila v časopise F.O.O.D. v sekcii receptov na francúzske raňajky. Už som z nej vyskúšala recept na pain perdu. Najviac ma baví ten sofistikovane poetický názov - starofrancúzsky recept z kraja Franche-Comte... No nie je to nádherné?
PS:.. namiesto vody z originálneho receptu som použila len mlieko - kaša je potom vláčnejšia a chutnejšia... a namiesto cukru som na posypanie vybrala strúhanú čokoládu... a roztopené maslo...



Les gaudes - kukuřičná kaše podle starofrancouzského receptu z kraje Franche-Comte
(originál receptu z časopisu F.O.O.D. červenec 2009)
na 4 porce
125 g kukuřičné mouky
špetka soli
250 ml teplého mléka
cukr a teplé mléko podle chuti

Postup
1. V kastrolu se silným dnem důkladně rozmíchejte kukuřičnou mouku v 360 ml teplé, nikoli však vroucí vody. Lehce osolte a na mírném plameni povařte. Kaši neustále míchejte kovovou metlo, aby nevznikali hrudky. Postupně přilévejte teplé mléko, až kaše získá konzistenci řídké smetany. Dále prohřívejte, až se na povrchu objeví bublinky varu (celková doba vaření je 30 až 45 minut).
2. Kaši přemístěte do misek a podávejte spolu s teplým mlékem a cukrem, kterými si každý stolovník poslouží podle vlastní chuti. Cukr můžete nechat pod grilem skaramelizovat.


Foto: vikipapa.blogspot.com

piatok 4. septembra 2009

Good bye summer...


Foto: vikipapa.blogspot.com

streda 2. septembra 2009

Placky z cukiny a kuracej pečene


Dnes to bude rýchlovka - tento recept je jedným z mojich srdcoviek - jednak som ho po prvý raz skúšala spoločne s mojou mamou a za druhé pečeň je pre mňa lahôdka najväčšia! Recepis mám doteraz na na vytrhnutom zdrape zo slovenského časopisu Život s delikátnym foodstylingom zátišia pozostávajúcim z radu placiek v spoločnosti dvoch brunátnych dám cukín :-).

Sú to vlastne obyčajné placky ozvláštnené intenzívnou chuťou kuracej pečene. Ak obľubujete recepty, kde ste v intenzívnom a vášnivom kontakte so surovinami, tak toto je presne ono... Všetko sa tu cez seba miesi, žmýka, drobí, melie, stláča v tiesnivom objatí veľkej misy. Môžete potom so zababranými rukami strašiť spoločnosť v kuchyni, vyzerá to dostatočne dekadentne a hororovo :-). Myslím, že deti by si s tým vyhrali...

Výsledné placky sú dosť mastné - ja ich vždy ukladám na papierové utierky, aby trochu "pustili". A sú blažene kalorické. To vyvažujem zeleninovým šalátom ako prílohou. Výborné sú i s opečenou bagetou. A kýblom smotany (pre mňa .-). Mne sa z nich vždy podarí vyformovať tvary pripomínajúce skôr malé rezne ako placky, ale je to na vašej fantázii a chúťkach...

Placky z cukín a kuracej pečene

4 porcie

1 cukina
4 žemle
4 vajcia
220 g kuracej pečene
2 strúčiky cesnaku
1 lyžica nasekanej petržlenovej vňate
rasca
majorán
mleté čierne korenie
strúhanka na zahustenie

Postup

1. Cukinu umyjeme, ošúpeme, postrúhame a vyžmýkame. Žemle rozdrobíme do cukiny, zmiešame s vajcami, cesnakom, korením a petržlenovou vňaťou.

2. Kuraciu pečeň očistíme, pomelieme a pridáme k žemľovej zmesi. Podľa potreby zahustíme strúhankou. Zmes naberáme lyžicou, kladieme do horúceho oleja a tvarujeme malé placky. Vyprážame z obidvoch strán.

3. Placky podávame so zeleninovým šalátom.

Foto: vikipapa.blogspot.com
Bookmark and Share