štvrtok, 27. októbra 2011

milujem tumblr. nájdu sa tam fakt super divní ľudia. napríklad takí, ktorí strkajú do mikrovlnky všetko čo im príde pod ruku. nafotia obrázky pred a po vložení a ešte si z toho robia gif-y. zbožňujem takéto kraviny.

gumené medvedíky

kukurica

polovica rajčiny


utorok, 25. októbra 2011

photo diary #2

 brokolica + vajíčka + kozí syr

 príprava zeleninovej polievky

 naša Hilda + Jurgen z kuchynského okna. mali by nám ukazovať predpoveď počasia. nikdy sa nezhodnú. myslím, že preto majú každý z nich svoj vchod.

 brokolica + vajíčko, tentoraz v panvici a bez kozieho syra.

 náš malý umelec.

 dopoludňajšie slnko v kuchyni.


 prvé púšťanie šarkana. 

 designblok






 naša fresh pomazánka: strúhané jablko + mrkva + tuniak + červená cibuľka + lučina. je to nenormálne dobré a osviežujúce na raňajky. 




 pain perdu zo starej vianočky. na raňajky.


 oh, how i love this! 


 momentálne naša najobľúbenejšia knižka.









 piknik časopisu Apetit. prišli sme strašne neskoro. ale stihli sme si kúpiť tvarohové koláče a strašne štipľavú zázvorovú limonádu + vyblbnúť z nini na koncerte. pekne bolo. len nabudúce sa musíme dostaviť skoršie.

 mláďatká.




dúfam, že vás tie fotky nebudú nudiť. ak áno, i tak s tým neprestanem. nemám to kam inam dávať. cha cha. 

foto: vikipapa.blogspot.com

sobota, 22. októbra 2011

ráno vstanem a dám si páááj


nestalo sa mi to už dávno. pozrieť sa na toto a cítiť ten sladko-horúci opar pečených hrušiek a opražených mandlí. a tie epesne načechrané okraje... bože, zabite ma alebo mi ihneď dajte koláčovú formu!

dlho som už nepiekla. zatúžila som po tomto poctivom veľkom jesennom koláči. na základe milého doporučenia som naklusala k tete predavačke novín a vypýtala si nový novembrový apetit. listopadový. tučný. plný ťažkých brutálne lichotivých jedál. sú tam husy a paštiky a morkové kosti a husté polievky a koláče... chrumkavé odspodu s plnkou, ktorá vám určite padá cez boky, lebo je toho požitkársky priveľa... a to nastrúhané ovocie, roztopené horúce slivky, brusinkami presiaknuté krehké cesto lámajúce sa pod jazykom... ovsené vločky chutiace ako oriešky...


myslím na svoje uzimené ruky, dýcham na sklo, zo studených umelohmotných sedačiek v tramvaji je mi zima. otváram ešte raz časopis, kochám sa tými fotkami a strašne chcem upiecť koláč. hneď tu a teraz. v saku a v tramvaji. zahájim svoje gastro- fantazírovanie. robím to vždy, keď na obrázku uvidím jedlo, ktoré lichotí mojim očiam a vycibreným chuťovým pohárikom. predstavujem si ako vyťahujem horúci koláč na kuchynský pult, pyšná ako kráľovná. tak nádherne narezané brušká hrušiek, opražené mandle slastne pukajúce medzi zubami... porno.

špeciál "americké páje" ma cestou do práce natoľko skolil, že som po príchode skočila do pracovnej skrinky so sladkosťami a v zúfalstve so slzami v očiach do seba napchala jednu smutnú milu. mám v pláne vyskúšať všetky všetky všetky! pekanový, klasický jablčný, morušový (české ostružiny sú slovenské moruše???), slivkový a one more time jablkový s drobenkou.

do pečenia som sa pustila ešte v ten istý deň, hneď ako som uložila nini k sladkému spánku. recept som si trochu "vylepšila". lepšie povedané, pristúpila som k príprave ako pravý gastroprzniteľ  - do cesta som pridala kakao (áno, bolo to granko, milujem ho!) a namiesto 250 g mascarpone som využila služby plnotučného tvarohu. i keď mascarpone chuť plnky určite nakopne do výšin, my sme proste viac tvarohoví.


koláč chutí ako rozprávka...dlhá, rozvláčna rozprávka na spanie. jediný problém s "pájmi" mám ten, že ten "keksoidný" spodok mi vždy tak stvrdne, že sa nedá nakrojiť pomaly ani motorovou pílou. neustále si kladiem otázku prečo nezostane cesto makké aj po vložení do chladničky? možno robím niečo zle, ale túto drobnú chybičku krásy vždy riešim aj pri príprave cheesecake-ov. najlepšie by bolo, keby cestíčko krásne nasiaklo časť plnky, ale to je asi len moja naivná utópia. možno špeciálne u slivkového sa mi to podarí. tie radi tlačia šťavu do hmoty. a morušový. morušový mriežkový.


fascinuje ma aura pečenia. keď pre niekoho pečieme koláč, je to láska? prečo vždy, keď sa po celom byte rozbieha voňa maslového cesta cítim, že sem naozaj patrím? sem k týmto ľuďom. sem, kde je moje hniezdo? prečo to jedlo robí? je to pocit hojnosti? pocit toho, že si naplníme bruchá niečím delikátnym? prečo tie sentimentálne pocity? je to nejaký vrodený praveký pocit ohniska, kuchyne ako centra pospolitosti, ľudí a komunikácie? asi idem až príliš hlboko, ale zaujímalo by ma, kde je pointa rovnice "v trúbe je koláč, som doma". alebo sú to len moje divné mňamemócie?


je to predsa tak útulný pocit napísať sms-ku manželovi: "príď domov, napiekla som koláč". alebo bratovi: 

"stavte sa na koláč a kafe", 

"a aký si robila?",

"kakaový s hruškami, tvarohom a mandľami", 

"ty wole, prídeme určite!" 

krásne sladké jesenné večery, mojí milí! :-)

P.S.: ďakujem za všetky krásne komentáre. vážim si to!


foto: vikipapa.blogspot.com

piatok, 21. októbra 2011


zdravstvujte. pripravujem nový post, ale lezie to zo mňa ako z chlpatej deky. ak to vylezie, tak sa to objaví. ak to nevylezie, tak vyleziem asi ja. 

chcem sa len podeliť o tieto dve krásne veci: 




veľká vďaka, že existujú ľudia, ktorí dokážu robiť takto krásne veci. 

snáď prispejem aj ja svojou troškou do mlynčeka. 

snáď.

krásny večer. a víkend.