Šťastné a veselé!

Šťastné, veselé a pohodové Vianoce a všetko dobré do Nového roka 2009 želám všetkým svojim čitateľom !

Malé obrázky

Posledné týždne viac mlčím ako hovorím. Nepíšem, ale o to viac fotím.

Prešla som drobnými osobnými otrasmi a dosť intenzívne som sa zaoberala významom slov "strácam a stratila som". Povačšinou to boli smutné, hlboké ale silné zistenia. Moje emócie ešte stále korčuľujú na povrchu ľadu, ale cítim, že cítim. Pomaly rozmŕzam. Pijem toto a čítam toto. Obe sú nesmierne osviežujúce, trochu ostré, ale pohladia. Chodím do malého čokoládového obchodu a pravidelne si kupujem jednu pralinku z každého vystaveného druhu. Vyrábajú ich tam ručne. Vysedávam u príbuzenstva, dohadujem si rande s babkou, tetou, susedkou na pečenie linzeru, makového závinu, jablkovej štrúdly a pagáčov. Kupodivu mi nevadí, že nedržím "vedúcu" varešku a len sa neposedne prizerám, fotím, zavadziam a miešam plnky. Pretože je to pekné. Pretože to tak chceme.

"Cit slečny Smilly pre sneh" a moja obľúbená modrá teplá deka

mám rada toto okno

--- stará stajňa v dome mojho pradeda---

chlebík s kravským maslom, včelím medom, sladkou hruškou a "grankom" v bodkovanej šálke

moje dve šálky z detstva, ktoré mi moja mama nechce dať lebo "sú pre vnúčatá"

--- obzvlášť tá s dievčatkom je pre mňa naprosto fatálna---

pradedova posteľ s fotkami

výhľad z okna z izby, v ktorej sa strašne dobre smeje

obrovské buchty z malej pekárne

svetlo

kreslo, na ktorom som nikdy nikoho nevidela sedieť (ani hojdať)

šedá viki v aute

osamotený Mc´Donald

viki a vlasy

ON a biele sobotňajšie ráno

sneh a červená stolička

/pohľad na terasu z mojej izby/

Foto: vikipapa.blogspot.com

Rozlúštenie hádanky: vidlička na špagety

Hádanka to bola asi dosť ťažká. Sama by som asi neprišla na to, akú papanicu môžete do seba "nahadzovať" touto šikovnou a trochu asymetrickou vidličkou.

Rozlúštenie je tu: sú to všeobecne obľúbené špagety, prípadne iné cestoviny, ktoré je potreba na vidličky neustále namotávať. Je to vynález Japoncov, ktorým sa asi nepozdávalo duo lyžička - vidlička. Riešenie je to šikovné, no neviem či by som si na tento nástroj vedela zvyknúť. Pri jedení špagiet je totiž pani lyžička mojou neodbytnou spolupracovníčkou :-). A čo Vy?

P.S.: Bohužiaľ, sa mi podarilo niekde zapatrošiť link, cez ktorý som sa k tomuto zázračnému nástroju dopracovala. Dúfam, že sa mi ho podarí niekde dohľadať, neskôr ho doplním. Ešte dodávam, že "super" vidličku u nás nedostať. Je však možné si ju objednať cez web stránku výrobcu, avšak len v tom prípade, keď viete čítať a písať japonské znaky .-).

Ten, ktorý píše o masle a revolveroch

S Tonym to bola láska na prvé prečítanie. Stačilo raz vpochodovať do obľúbeného kníhkupectva v mojom rodnom mestečku a s horiacou zvedavosťou si kúpiť jeho hrubú knihu "Důvernosti z kuchyně". Prečítala som ju za 4 rána. Moje cesty do práce totiž patria čítaniu v tramvaji. Je to jeden z tých skvostných skororanných momentov, kedy mám kľud a beriem so sebou všetky svoje gastro magazíny a knihy o jedle. Usadím sa na sedačke, ušné lalôčky prikryjem svojimi rozmaznanými bielymi sennheiserkami a čítam čítam, do zbláznenia čítam.

Tony je môj pravidelný spoločník. Tento chlapík je neskutočný frajer. Ale iný typ frajera než napr. Gordon Ramsay (môžete ma popraviť, ale som striktný "antigordonista" :-). Tony je macher v tom, že sa nebojí postaviť jedlo do tieňa. Ak rozumiete čo tým myslím... Je proste taký.... ľudský. Je zdravo drzý, má rád tetovania, zje všetko čo pred neho postavia, pútavo píše, miluje The Ramones, nebojí sa umastiť rukávy svojej koženej bundy o pult obyčajných bufetov, veľa fajčí, nenávidí Woody Harrelsona a navyše je to fešák .-). Má svoju vlastnú TV show "No reservations", v ktorej nestepuje za kuchynským pultom, ale naopak, je stále v pohybe a ochutnáva za nás tie najexotickejšie a niekedy najúchylnejšie jedlá z celého sveta.

Jeho "Důvernosti z kuchyně" sú napísané vskutku brilantne. Vďaka Bourdainovi trpím utkvelou paranojou, že v reštauračných kuchyniach všetci šéfkuchári (vrátane celého kuchynského personálu) fetujú, súložia v skladoch, nespia a minimálne polovica z nich sú bývalí trestanci (týmto sa zároveň za svoje deformované povedomie ospravedlňujem). Samozrejme, Bourdain dodáva svojim textom dramatickosť a teatrálnosť práve vyhrotením a určitým skreslením, ale myslím, že v podstate knižka opisuje verný obrázok toho čudného a fascinujúceho organizmu --- reštauračnej kuchyne. O Bourdenových knižkách nájdete viac u pána Cuketky.

Dnes som však do svojej zbierky zaradila ďaľší titul: "Nevábne chuťovky" s podtitulom "Sebrané odřezky, upotřebitelné přílohy, zbytky a kosti" Typicky bourdenovsky výstredný názov dáva tušiť, že tentoraz to opäť nebude o romantických seansách a rozjímaní nad gastronómiou. Tony zozbieral svoje kratšie články a texty, ktoré sa objavovali v početných gastro magazínoch a časopisoch o cestovaní. Rada si znova a znova čítam tieto svieže a tematicky uzavreté skeče. Sú to také malé bonbóniky --- každý s vlastnou svojskou chuťou. Tony je majster v opisoch. Keď čítate o tom, ako do seba pchá "posole" niekde v malom domácom mexickom podniku, začne sa vám pred očami odohrávať malý film. Mňa hneď v úvode knihy ohromila scéna z eskimáckeho porcovania tuleňa (!.), ktorého sa Tony osobne zúčastnil. Je krásny vo svojom nadšení, citlivosti na atmosféru, zmyslom pre detail:

"Něsčeněkrát se mi stává, že nenacházím slova. Anebo se jen nedokážu výstižné vyjádřiť? Jak popsat pocit sounáležitosti a důvěrnosti, který panoval v té docela obyčejné kuchyni? Jak se podělit o to, co jsem cítil, když patnáctiletá vnučka a její pětaosmdesátiletá babička k sobě přiblížily obličej, až se bezmála navzájem dotýkali nosem, a zahájili "hrdelní zpěv"? Jak přiblížit průzračné, spontánní potěšení (a hrdost), s nímž cupovali tuleně? Jak mám vyjádřit jejich půvab? Jak je popsat, aby byli stejně sympatičtí, stejně krásní jako ve skutečnosti?"

A je nanajvýš zábavné pozorovať ako sa z búrlivého mladého šéfkuchára, ktorý sa v predošlých knihách zápalisto a vehementne tlačil do miernej pózy drsňáka, postupne ukľudnil a zvážnel (i keď naštvaný teda je stále a to poriadne - najmä keď sa zvrtne téma na americké fast food-ové reťazce). Jeho ironický, vtipný žargón podtrhuje jeho rozvášnené texty. Nikdy neodolám a otravujem svoje okolie hlasným predčítavaním z jeho kníh. Väčšinou si to odnesie moja rodina a drahá polovička. No nikdy ani nemuknú. Len so záujmom ticho počúvajú, aby potom len sucho podotkli, že "je to síce blázon, ale píše sakra zaujímavo."


Anthonyho blog




Vysvetlenie k nadpisu.

Foto: web

Hádanka: čo sa s týmto papá?

Toto je veľmi šikovná a praktická vidlička.

Viete čo sa s ňou papá?

Tip: ako vyšťaviť citrón

Sama som bola dosť prekvapená, ale mám to odskúšané a funguje to.

Čo myslíte, kedy dostanete viac šťavy z citróna? Keď ho prerežete po dĺžke alebo po šírke?

Redaktor Ian Knauer z magazínu Gourmet otestoval ako to vlastne funguje. A výsledok je príjemne prekvapujúci.

V sekcii Test kitchen mimochodom nájdete super triky a tipy do kuchyne --- napr. ako šikovne rozrezať paradajky v konzerve alebo ako zaujímavo spracovať cukinu.

Foto: vikipapa.com

Rozlúštenie fotohádanky: plnená paprika

Najlepšia je od mamy --- ľahko pikantné paprikové plášte s mäsovými bruškami rochniace sa v nasladlom rajčinovom kúpeli. Poctivá domáca papanica.

Ďakujem všetkým mlsným "hádačom" za odpovede! :-)


Foto: vikipapa.com

Fotohádanka pre mlsné jazýčky

Jedna z mojich absolútnych gastro lások. Pokrm, pri ktorého jedení sa mi robí uzlík na jazýčku! Neodsudzujte na prvý pohľad možno nevábny šat, dôležitá je chuť. A tá je čertovsky mámivá!

Tak schválne --- aká papanica sa nachádza na fotografii?

Foto: vikipapa.com

Chladivé letné fľaštičky

Nie, toto nie sú parfémy. Ani sprchové gely, ale nápoje Mojo coolers . Energetický nápoj s prídavkom bombastickej guarany, s obsahom alkoholu, ale hlavne s naprosto chytľavým letným, šialene krásnym dizajnom v troch rôznych príchutiach: ružový Rhythm, modrý Liquid a môj obľúbenec zelený Vibe.

V SR ani v ČR týchto fešákov, bohužial, nikde nezoženiete. Kúpiť sa dajú v obchodoch v kanadskom Quebecu a okolí. :-(



Ktorý by ste si vybrali vy?

PS: Mimochodom, nechystá sa niekto do Quebecu? :-)


Foto: drinkmojo.ca

Rozlúštenie hádanky - - - mandle a oriešky v cukrovom kabátiku

Tieto rozkošné, tvrdohlavé, nepravidelné a farebné guličky sú tradičnou mlsotinkou každej správnej českej "pouti". Väčšinou sú to mandle alebo lieskové oriešky obalené vrstvou skaramelizovaného cukru. Bohužial, doteraz som nezistila presnú konzistenciu, takže týmto vyzývam všetkých lunaparkových nadšencov --- ak viete ako sa tieto chrumkavé dobroty robia, neváhajte informovať. Vrúcne dopredu ďakujem! :-)

Hádanka pre odvážlivcov - - - čo to je?

Rada by som prezradila aspoň niečo na uľahčenie, ale budem tak škodoradostná a počkám si na tipy :-).

Foto: vikipapa.com

Stolovanie --- snobská bizarnosť gurmánov?

"Dones prosím Ťa tie žlté servítky..." otočím sa na svojho spolubývajúceho. Pozrie na mňa pohľadom zbitého zvieratka a protestne gúľa buľvami. "A na čo? Aj tak to hneď zjem... Nechápem, načo to je potreba činčať..." A to je práve to, čo ma štve --- stolovanie je moja obsesia. Keby som mala konečne vlastný byt a svoj obrovský drevený jedálenský stôl, vyzeralo by to všetko ešte "načančanejšie"...

Pravdou však je, že som si nikdy predtým na stolovanie nepotrpela. Priviedla ma k tomu istá osôbka, ktorá značne ovplyvnila i moje ďalšie gastronomické smerovanie (Ľ. ďakujem.-). Obyčajné špagety sa odrazu premenili na jedlo so vším všudy. Šalát sa servíroval v šalátovej mise, jedli sme zásadne spolu, pod príborom nikdy nechýbali servítky, na stole šparátka, kečup sa vyberal lyžičkou z mištičky, voda sa nalievala z karafy / konvice (žiadne PET fľaše!) a spoločný jednoduchý obed dostal absolútne iný rozmer. Čas akoby na chvílu zamrzol a samotný akt jedenia bol povýšený na niečo zmysluplnejšie ako bezduché ládovanie vnútorností kalorickou "vatou".

Doba je hyperaktívna. Jedlo je hyperaktívne, instantné a nezdravé. Ruka v ruke s tým kráča naša temer nulová úroveň kultúry stravovania. Tento fakt ma napadne vždy, keď z nejakého neznámeho poblúznenia zablúdim do McDonaldsu a vidím pred sebou na červenej tácke ten doslovný ODPAD pozostávajúci z krabičiek, mastných papierov, téglikov a ostatného sajrajtu. Vtedy mám vždy chuť sa preventívne prefackať a zaprisahávam sa, že do fast foodu už v živote nevkročím.

Je však stolovanie tak obtiažne? Myslím, že pravý problém spočíva v tom, že sme leniví urobiť si z každého jedla malý sviatok. Ako dieťa si doteraz pamätám spoločné raňajky. Mama nám ich vždy pripravila pred školou a povinne sme si ich s bratom museli odsedieť a odjesť. Mama si s nami niekedy vypila svoju rutinnú rannú kávičku, inokedy zmätene pobehovala po byte a rozdúchavala ranný chaos. Čaro tohto každodenného rituálu spočívalo v tom, že sme sa jednak naučili poriadne raňajkovať (snáď nepoznám mladého človeka, ktorý dnes normálne raňajkuje), jednak sme si navykli jesť s NIEKÝM.

Pravý problém spočíva v tom, že sme leniví urobiť si z každého jedla malý sviatok.

Prinášam pár rád, pre tých neurvalcov, ktorí by chcelo samotné jedlo poctiť aj niečím iným ako svitom televíznej obrazovky:

* pri stole by mal každý hosť mať priestor min. 75 cm (nebehajte s pravítkom stačí otestovať miesto položením lakťov na stôl)
* na stole by mal mať každý tzv. "klubový tanier", ktorý ostáva po celú dobu na stole
* nezabudnite na látkový obrúsok do lona a papierový na utieranie pusiniek (po dojedení zložiť na polovicu a položiť na prázdny tanier)
* na stôl nedávame viac ako dve taniere naraz
* ak podávate polievku v malých šálkach, je potrebná podšálka s obrúskom (pozor, bez klubového taniera!)
* miska so šalátom naľavo, miska s kompótom napravo (nezabudnúť na misku na kôstky)
* príbory kladieme podľa postupnosti konzumácie jednotlivých chodov
* dezertné príbory ukladáme nad tanier (múčniková vidlička, dezertný nôž a vidlička, kávová lyička)
* tanier nakláňame vždy od seba, nie k sebe
* zemiaky predeľujeme vidličkou, nie nožom!
* kôstky z ovocia najprv ukladáme do rúk, potom na tanierik
* jablko, hruška, broskyňa --- pls use the knife
* šťavu z kompótu nepijeme! (ja viem, robím to aj ja... ale až ma nikto nevidí...)
* kabelka sa kladie do lona, alebo zavesí o stoličku, nikdy nie na stôl!
* hostiteľka prichádza na svoje miesto posledná, ale začína papať ako prvá
* káva sa prikladá k ústam aj s podšálkou
* nožík do papuľky nepatrí! ani sa neoblizuje! (v ušiach mi hrmí mamin hlas)
* nikdy nezačneme papať kým nie je každý u stolu "ready to drive"
* správne by sa malo ťukať len so sektom, vínom a vždy sa kukáme do očú!
* pri jedení sa nedotýkame stola lakťom ani zápästím
* chleba nikdy priamo neukusujeme, ale lámeme
* pred hostiteľkou by sme nikdy nemali jedlo ovoniavať, fúkať, alebo na ňom prevádzať iné chirurgické gastroperácie :-)

Jedenie ako proces je pre mňa fetišom. Pohľad na krásne naservírovaný pokrm doplnený zodpovedajúcimi "externým" vybavením vo mne spúšťa smršť orgazmických endorfínov. Keď si sadnem čo i len k obyčajnej káve, chcem k nej mať teplučné napenené mlieko v porcelánovej konvičke, úzky servítok pod šálku a pekný jednotný servis. Najradšej by som to praktikovala i doma, ale to by som bola už za neskutočného gurmánskeho preafektovaného snoba. Ach, my milovníci jedla to máme ťažké... podajte mi, prosím, jedno latté v tom krásnom vysokom pohári....

Foto: web

Toto chcem mať na dverách svojho officu

Foto: vikipapa.com