streda, 23. júla 2008

Recenzia: Pizzerie pod komínem Palmovka





Minulý rok sa pri našom hlavnom vchode začali diať nevídané veci --- začalo sa stavať. Nikto nevedel čo a prečo. Až neskôr sa na presklených vstupných dverách objavil nápis --- „Pizzerie pod komínem --- otevíráme v únoru 2008“. Okamžite sa mi v hlave sformoval naprosto ideálny obrázok mňa ako si to tam mašírujem v papučiach a teplákoch len s kľúčmi, peňaženkou a knižkou, objednávam si fetuccini a tvrdnem tam celé sobotňajšie dopoludnie. Som totiž strašne rozmaznaný a lenivý jedák. Táto predstava sa však, bohužial, nikdy neuskutočnila. Nová pizzeria je totiž rezolútne sklamanie na plnej čiare.





Pizzeria je jednoposchodová. Pri vstupe Vás privíta akurátny drevený bar s pár stoličkami a občas i sediacou čašníčkou znudene pojedajúcou svoju desiatu --- chlebík s udeným mäsom a kolou (pardon za prílišný detailizmus). Veľa dreva, stoličky bez opradiel na lakte (no, vadí mi to, no), na poschodí pohodlnejšie čierne kožené sedačky. Osvetlenie je tvorené bodovými stropnými svetlami. Ani vám nevadí, ani si ho nevšimnete. Čakám, túžobne čakám na dobu bodových svetiel presne nasmerovaných na môj tanier --- nie do mojich očí, nelichotivo zaberajúcich moju práve sa derúcu vyrážku na brade. Na stoloch na mieru vyrobená korenička, solnička + popolník s logom. Bohužiaľ, ani trošku neladiace s ostatným vybavením. Interiér je vzhľadom na špecificky členitý priestor navrhnutý síce dômyselne, ale trčí z toho nevkus a prepálená kŕčovitá snaha o dizajn. Na stenách nájdete staré fotografie Palmovky z rôznych období. Miestnosť pre fajčiarov je vzadu, ale reštaurácia nedisponuje vlastným odsávaním a okná na hornom poschodí nejde otvoriť (!). Takže neodporúčam klaustrofobikom, ani pre tých, ktorí sú citliví na exotickejšie teplo pri samotnom jedení. Na oknách záclonky s pár vysušenými kvetmi a sviečkami z blízkej drogošky. Čo mi neskutočne vadí je hudobná kulisa --- čo je poväčšinou pustené niektoré z komerčných urevaných rádií (Evropa 2, Impuls) s takými guľami, že sa s partnerom vzájomne niekedy ani nepočujete.



Priemerný návštevník pizzerky sú mladí ľudia z blízkych domov, ktorá si sem s frajerkou odskočia na pizzu predtým ako vyrazia do centra. Poväčšinou tu vídam cez presklené steny prízemia sediace rodinky s deťmi, či zamilované dvojice. Na poschodí máte k dispozícii wi-fi pripojenie (aj to sa objavilo potom, ako som sa pár dní po otvorení natrepala hore s notebookom a dotazovala sa, či tu je možnosť pripojenia. „Ešte nie je, ale bude, „ povedala čašníčka.) Nemusíte mi ďakovať :-)





Obsluha je vcelku amatérsky milá, slušná, poväčšinou obsluhujú mladé baby. Niektoré otrávené, podaktoré až megaochotné. Naposledy, keď som tu sedela sme mali problém s čašníčkou, ktorá chodila kontrolovať náš stôl každých 5 minúť. Nie, to fakt nepreháňam, ani nezveličujem. Môj spolustravník z nej skoro dostal srdcový infarkt. „To tu človek nemôže mať trochu súkromia? Čo sem furt lezie?“ Holt, čiara medzi starostlivým čašníkom a hyperaktívnou „otravou“ je asi pritenká. Vo všeobecnosti je však obsluha v pohode, no mierne neprofesionálna (pozdrav pri vkročení hosťa do reštaurácie nie je vždy samozrejmosťou). Prosím, nečakajte žiadnu kvalitnú starostlivosť, skôr veľmi priemerný štandard.



Ako predjedlo som si vybrala Prosciutto con melone (parmská šunka + melón cantalupe) 95,- Kč. To čo mi priniesli na stôl ma vskutku dostalo na kolená. Prosciutto bolo naprosto nenávratne sprznené nezvládnutou kombináciou balzamikového octa a ešte nejakej nažltlej tekutiny, ktorú som doteraz nevedela identifikovať. Najprv som si myslela, že sa na názvy ingrediencií spýtam čašníčky, no po útrpnej opakovanej ochutnávke ma opustila veškerá strojená odvaha. Nakoniec som do seba nasilu natlačila aspoň melón. Vyslovená hrôza. Keby som bola viac asertívna, s ľadovým kľudom by som jedlo vrátila.



Špeciálne odporúčam: Gnocchi di patate con spinaci e pollo (135,-Kč)

(kuracie mäso,špenát,smotana,cesnak)

Moje SOS jedlo a zároveň jediná položka z jedálneho lístka, ktorá mi takpovediac chutí. Vždy si ho objednávam ako „take away“. Mám ho nachystané v bielom boxíku, ktorý len zoberiem pod pazuchu a vyterigám sa domov. Je to celkom úctihodná porcia gnocchov s najemno uvareným špenátom, so silným cesnakovým podkladom s kúskami upečeného kuracieho mäska a ľahkým parmezánovým popraškom. Chutnosť jedla je priamo úmerná kuchárovi, ktorí má práve v ten deň „smenu“. Najradšej to mám od toho, ktorý nešetrí cesnakom, no pri samotnom jedení to nebadať --- cesnakové echo v kombinácii s mäkkými lístkami špenátu je príjemné.Gnocchi sú niekedy rozvarené a Taliani by asi zalamovali rukami, jedlo totiž nemá žiadnu konzistenciu a tvar. Servírovanie do krabice neexistuje --- cestoviny sú doslova vykydnuté do boxu, ako bonus obdržíte chabé ozdôbky vo forme mrkvy, jedného zvädnutého lístku šalátu, mesiačika rajčiny a dvoch krúžkov uhoriek. Na zasýtenie ok, ale nič viac.



Špeciálne neodporúčam: zuppa di pomodoro (39,-Kč)

(drtené paradajky,bazalka,parmezán,pesto)

Divná hustá konzistencia, zvláštna farba a štruktúra chuti, ktorá je niečo medzi kečupom až paradajkovým pyré servírované so smotanou. Skutočne nechcem vedieť meno kuchára, ktorý sa za toto svoje „dielo“ postaví. Celkom rada by som vedela, ako sa takýto výtvor kuchtí, čo sa do neho dáva. Keby to aspoň farbou pripomínalo tomatovú polievku! Dostanete síce chvályhodnú porciu, ale načo? Neprišla som sa najesť z polievky, ktorá mi navyše ani trochu nechutí a výzorom pripomína niečo, čo sa nesluší v spojitosti s jedlom spomínať.



Šalát Ceasar s kuřecím masem (130,-Kč)

(rímsky a ľadový šalát, mrkva, kukurica, kuracie prsia, krutónky)

Nahrubo pokrájané kúsky zeleniny – paradajka, uhorka, pár krutónov z instatnej polievky Vitana (!), uvädlé megalístky šalátu. Kuracie mäso tento šalát nevidel ani z rýchlika, teda tých pár suchých kúskov žalostne pohodených po mojom tanieri pre mňa neboli podstatné. Šalát nemá svoj vlastný „ksicht“, je suchý, rozlezený po celom tanieri, bez šmrncu, bez štipky aktívnej originality. Všeobecne si myslím, že kuchári tu majú značný problém s chuťovým doladením šalátov. A viete čo sa hovorí: kto vie zmajstrovať chutný šalát dbá na detaily. Čo sa o jedlách z tejto pizzerie rozhodne povedať nedá...



No, nepresvedčili ma. Vôbec ničím. Pizzeria pod komínom má vyslovene zlú kuchyňu. Chute sú lajdácke, mdlý jedálny lístok s výberom až dvoch polievok (minestrone som radšej vôbec neriskovala) neponúka nič prevratné. OK, nemusí byť všetko revolučne inovatívne, ale keď sa nejaké stravovacie zariadenie pasuje do roviny „ristorante italiano“, tak nech zostaví pre mňa za mňa menu aj z 50 variácií na špagety, ak budú ukuchtené frajersky, kvalitne a s vtipom. Stravovala som sa tu presne päťkrát a vždy to bolo naprosté faux paux. Dovolím si tvrdiť, že kuchyňa je absolútne katastrofická. Jediné čo je fakt jedlé a to, prosím, fakt nepreháňam --- je pizza. Ostatné pokrmy vrelo NEodporúčam aj keby ste mali hlad ako vlk --- sem fakt nechoďte. Je to vyhadzovanie peňazí do vzduchu. Ja som vždy odchádzala nenajedená, maximálne rozladená (z jedla, obsluhy) a nadôvažok nasraná, že som za svoje prachy nedostala nič poriadne.



HODNOTENIE: 1/5







PIZZERIE POD KOMÍNEM

Novákových 32A,

Praha 8 Libeň

Tel.: 284 685 250



Otvorené denne: 11.00 - 23.00 hod



Foto: pizzapodkominem.cz

Žiadne komentáre: