pondelok, 11. augusta 2008

Obed s rodičmi

Domov na Slovensko chodím čoraz zriedkavejšie. Čo ma urputne mrzí --- jednak nevídam svojich príbuzných tak často ako by som chcela a jednak prichádzam o najlepšiu kuchyňu akú poznám --- kuchyňu našich "rodinných generálov" mamy a mojich dvoch babiek. Môj pobyt doma je vždy poznačen jedlom, jedlom, jedlom do zblánenia.

Križujem svojich príbuzných a napchávam sa makovými koláčmi od tety Julky, naberám všetkými desiatimi kvasené uhorky, ktoré pred pár dňami uložila babka do obrovskej zaváraninovej fľaše, som schopná zošrotovať "mamin najlepší na svete pikantný guláš" za dva dni. S rodičmi potom na striedačku / spoločne obiehame naše obľúbené reštaurácie a cpeme do seba halászlé, šaláty a palacinky.

Poväčšinou navštívime jednu zo štyroch-piatich obľúbených reštaurácií. Ponuka je síce široká, ale keďže sme malé mesto jedálne lístky sú prispôsobené miestnym, nie príliš náročným, stravovacím nárokom. Prevažujú klasické jedlá, ktoré sú doplnené položkami maďarskej kuchyne.

Vždy keď sa rozhodnem pre nejaký "experiment" /rozumej vybrať si niečo iné ako morčacie alebo kuracie prsia/ skončím pri morčacích alebo kuracích prsiach... Akoby som odmietala porušiť tradíciu. Spätosť určitého druhu jedla s určitým miestom a spomienkami je zaujímavý fenomén. Aspoň u mňa funguje nezadržateľne.

Keď sa idem najesť s rodičmi bavia ma tie malé nuansy a zvyky --- viem, že otcovi budem musieť predčítavať jedálny lístok (lebo si zase určite zabudol svoje malé okuliare na čítanie :-) a mama si určite dá šalát a pivo. Môj brat bude zásadne chcieť ochutnať z každého taniera a ja sa budem sťažovať (lebo si vždy musím nájsť niečo čo mi vadí, i keď mi to v podstate nevadí). Jedlo zaklincujeme hromadným espressom + vytrvalci (ja..?) si ešte prásknem palacinky.


V lete chodíme najčastejšie do reštaurácie Apáli, ktorá sa nachádza za mestom, hneď vedľa nej je Mŕtve rameno, takže keď máte po obede chuť, môžete sa vyzliecť a vhnupnúť do vody. Pod stromami je lahodný tieň a kamenná dlažba príjemné chladí rozhorúčené tlapičky. Chodím sem s rodičmi už od detstva.


Zvyčajne sedávame vonku na veľkých drevených lavičkách s mäkkými kockovanými vankúšmi a s výhľadom na vodu.



Výborná cesnačka. Obľúbená polievka môjho otca. Tentokrát som ju vysŕkala celú ja. Smelo cesnaková, chuťovo lahodná a svieža konzistencia. Zvyčajne mám z cesnakovej polievky ťažké bruško, ale v Apáli ju nepripravujú krémovú, čím sa pokrm odľahčí.



Prírodné kuracie prsia s ananásom, syrom, šunkou a ryžou. Akurát na okrajoch chrumkavé, biele, šťavnaté mäsko so sladkým podtónom ananásu. Mňam! Ja sa proste z týchto jednoduchých banálnych jedál doma nedokážem "dožrať". V Prahe fičím na cestovinách, rizote, talianskej kuchyni, ale doma to je vždy mäsko mäsko mäsko.


Mrkvový šalát s pár slzičkami citrónu k mojemu mäsku. V pozadí sa črtá skvostné Cordon Bleu, ktoré som vybrala pre taťku. Tým človek nikdy nič neskazí.


Cordon Bleu --- klasika slovenských reštaurácií. Mnohí by sa čudovali, koľko sa na tomto triviálnom jedle dá pokaziť. Sprofanované jedlo, to nič nemení ale na fakte, že patrí medzi moje najobľúbenejšie. Gurmánstvo sem, gurmánstvo tam --- to je pravda.


Šalát Cézar --- mamina v reštauráciách neje skoro nič iné. Je čistou špecialistkou na tento pokrm. V Apáli Vám ho prinesú na obrovskom obdĺžnikovom tanieri a veru máte čo robiť, aby ste to do seba všetko vpratali. Tu sa mäsa a zeleniny neboja. Najčastejšie sa stretávam s verziou, ktorá obsahuje len opečené kúsky šunky (?), ktorá je obložená šálátovou vatou. Paradajky zbohom, kuracie mäsko zbohom, uhorky zbohom.


U nás sa sevíruje kávička takto... milujem tie veľké šálky a konvičky na mlieko so šibalskými uškami.


Palacinky som tentoraz vynechala, ale malinovo-jahodová tvarohová torta v kaviarni sa ešte zmestila. Mňamka!



Pred obedom som stihla sporiadať jeden malý tanier krupicových rezancov a degustačnú porciu cestovín so špeciálnou zaváranou pikantnou mäsovou omáčkou (ďakujem J. :-). Ale o tom inokedy :-)

Foto: vikipapa.com

10 komentárov:

Schnytlik povedal(a)...

Tak by mne zajimalo, jaky je vahovy prirustek po vikendu s rodici? U mne pravidlene 2 kila :)

Viktória Sárközi povedal(a)...

bežne naberiem 2,5 kg... potom sa dušujem, že to musím zhodiť, čo mi samozrejme trvá, nakoľko "dorážam" zásoby dovezené z domu .-)

schnytlik povedal(a)...

taky znam, ale ted jsem jim to oplatila, napakovala jsem jim tasku s tim a onim a poradnou svacinu na cestu zpet, takze hubnuti je na nich :)

Viktória Sárközi povedal(a)...

Schnytlik,

juuuj, to by som tiež rada raz urobila! :-) Akurát naši za mnou do Prahy často nejazdia...možno raz... mne sa ešte nepodarilo ani to, aby som im navarila, takže čakám na tú sviatočnú príležitosť a docela sa na to teším :-)

btw: vitaj na mojom blogu :-) ja chodím pre zmenu ochutnávať na Tvoj .-)

lodivod povedal(a)...

pěkně napsané. po návštěvě u rodičů se obvykle vzpamatovávám tak do poloviny týdne :-o

jen malá drobnost na okraj - ten nepokazitelný recept není gordon, ale cordon ... ať už se to ramseymu líbí nebo ne ;-) (viz třeba http://dolcevita.blog.cz/0710/cordon-bleu-neni-rizek-jako-rizek)

Viktória Sárközi povedal(a)...

aaaj, ďakujem za upozornenie a užitočný link :-) na jedálnych lístkoch aj na webe som názov videla väčšinou s "g" --- takže sa to nejako skomolilo pravdepodobne --- "Gordon Blue" je potom už úplne mimo :-)

schnytlik povedal(a)...

cordon nebo gordon, hlavne ze chutna, mne by spis vydesil cesar se vsi tou barevnou zeleninkou :) vzdycky mne dokaze nastvat, kdyz si objednam neco, o cem vim, jak ma chutnat a co v tom ma byt, a pak dostanu nejakou "mistni upravu", maj to napsat nas skoro cesar salat s krupkavou zeleninkou atd....

Viktória Sárközi povedal(a)...

Schnytlik,

mňa práve tie "miestne" úpravy niekedy príjemne prekvapia --- v lete som predsa len mlsnejšia a privítam viac zeleninky --- pravdou však je, že názov jedla by mal zodpovedať receptu... skoro cesar :-))

Lili povedal(a)...

Ach... sbíhají se mi sliny... Mit takovy dobry podnik, kam se da chodit roky, nekde pobliz meho bydliste:) Tesim se na dalsi clanky.

Viktória Sárközi povedal(a)...

Lili,

vítam na blogu :-) ja mám tento podnik strašne rada --- najesť sa niekde poblíž vody je vždy nezabudnuteľné --- akurát som doma raz za dva mesiace, čo je škoda :-( na druhej strane si to aspoň viac užijem... ale keď som bola "pubiška" vysedávala som tam s kamoškami na kofole celé leto .-)