streda 20. augusta 2008

Bio pečivo na benzínovej pumpe?


Donedávna pre mňa táto predstava bola naprostou utópiou. Kým som na ceste to Talianska nenarazila na rakúsky rastplatz /čiže akési "miesto na oddych" a natankovanie/. Na benzínových pumpách sa väčšinou predávajú balené obložené bagety a sedviče. To, čo sa však predávalo na tomto mieste bolo niečo absolútne netradičné --- v teplých košíkoch vystlaných jemným bielym papierom si labužnícky hovelo čerstvo upečené, krehunké pečivo. Ale aké pečivo! 100% bio pečivo vážení! Rohlíčky, ciabatty, bagety ležali pekne naukladané do veľkých košíkov zoradených na štyroch policiach. Nebolo tam toho veľa, ani málo --- tak akurát na striedme a rytmické dopĺňanie, ktoré zabezpečovala veselá staršia pani. To bolo samé: "... morgen, morgen". Príjemná atmosféra a ešte podmanivejšia vôňa, ktorá sa šinula priamo z pekárne. Všetko sa pieklo na mieste a vyberalo ešte lákavo horúce a zmäknuté. Cesto sa spokojne nadychovalo v košíkoch a šírilo omamné vône. Bolo to fakt na nevydržanie. Samozrejme, foťák som si zabudla vonku v aute, takže vám viem sprostredkovať obrázky len mnou vyskúšaných pečiviek.



A ten výber! Široká škála od slaných bagiet, bocnníčky, žemle s rôznymi príchuťami až po sladké koláče, slimáky a záviny. Najradšej by som, samozrejme, zobrala úplne všetko, ale priateľ v tomto prípade funguje ako spoľahlivá brzda :-). Systém nákupu bol jednoduchý --- zobrali ste si malý prútený košík vyložený klasickým roztomilým štvorčekovým obrusom a nabrali ste si naň čo vám bruško a hlavne oči zaráčili. Potom ste košík zobrali k podkladni, zaplatili a mohli ste baštiť.



Priateľ zvolil malé bochníčky s mrkvou a čiernymi olivami. Ja som siahla po sladkých pokladoch --- obrovskom lepkavom a ľahunkom croissante a hutnom a mimoriadne ťažkom žltom koláčiku hojne posypaného cukrom.


Pohľad do bruška koláčika s hrozienkami


... a pocukrovaný chrbátik

V jeho útrobách si spokojne hoveli hrozienka, cesto bolo šťavnaté, sýte a hutné. Tipujem --- veľa veľa domácich žĺtok, piškótové cesto a cítila som tam niečo aj z perníkového cesta. Všetko bolo famózne chutné, no najviac nás dostal olivový bochníček. Chránili sme si ho celú cestu --- ukusovali po maličkých hryzoch a preklínali sa, že sme toho nevzali viac. Čierne olivy boli vsadené do cesta v celku, takže keď ste sa do bochníčka zahryzli chuť olivy lahodne splynula s čerstvým cestom --- niečo ako jesť olivy s upečeným chrumkavým chlebom. Lahoda lahodná!

Predstavte si, že by ste zastavili niekde na benzíne a dali si čerstvo napečenú olivovú bio bagetku s teplým latté... Viete o takom mieste? Ak áno, dajte mi vedieť, mile rada tam zavítam na mňamačku. :-)




Danke danke šón! :-)

Foto: vikipapa.com

6 komentárov:

schnytlik povedal(a)...

jeste, ze mam kolac v troube, jinak bych se uslintala :D

Anonymný povedal(a)...

Já koláč z trouby vyndala odpoledne, kus zbaštila a je mi to prd platné, protože i tak tu slintám na klávesnici!:-)
E.

Viktória Sárközi povedal(a)...

A aké koláče ste napiekli, milé dámy?

schnytlik povedal(a)...

nechala jsem se inspirovat panem cuketkou, takze cibulove a jablecne tatinky, nezbyl ani drobek :) dnes jdu na kolac z kafe florentyna - mame prebytek letnich padavek, takze se musi zpracovat a aspon potesim sekretarku a spolupracovniky meho mileho :D

Viktória Sárközi povedal(a)...

nádhera! mne včera môj drahý priniesol plný košík voňavých broskýň, tak sa chystám tiež vypekať + asi pár krásavíc pôjde do granity .-)

Anonymný povedal(a)...

Fotky jsou vážně lákavé, taky bych nejraději podlehla a běžela vedle do pekařství pro nějakou vypečenost, ale napodobím ostatní dámy a upeču nějaký cukrářský, neb jsem koupila na trhu švestky a droždí už mám...