Jahelník s malinami

Ja viem. Neznie to zvlášť príťažlivo. Ale tento jednoduchý a nezvyklý dezert príťažlivý je. Zblajzol ho dokonca aj milovaný. Jediným problémom je, že ani za boha neviem prísť na slovenský ekvivalent českých "jáhel". Po dlhom čase neskonalého lingvistického trápenia som vypátrala, že jáhly = pšeno. No.... keď niekomu poviem, že jem pšenovú kašu bude si asi veľavýznamne ťukať na čelo v štýle: "to je už aká úplne vadná biokrava?". Nie som. Ale ako sakra preložiť do slovenčiny "jahelník"? Pšenák? Pšenokoláč? Pšeňák? Pšeňáč? Máte niekto nejaký inteligentnejší nápad? Zatiaľ, milí moji, ostaneme pri tom jahelníku, dobre? A ujovia z jazykovedného ústavu mi odpustia...

Prečo pšeno? Je jemné, nemá tú typicky agresívnu chuť obilnín a navyše je krásne optimisticky žlté. O jeho výživových a superzdravých vlastnostiach sa rozpisovať nebudem. Ale o čom napíšem je naše osudové stretnutie v bioobchode (áno, teda som biokrava). Najprv som len tak zo zvedavosti kúpila instantnú pšenovú kašu, pretože si strašne radi na raňajky pripravujeme teplé  kašičky s vejárikmi masla, škorice a kakaa. Prekvapila ma tá ľahká, pastelovožltá krémovitá konzistencia s delikátne jemnou chuťou. Možete ju ľubovoľne kombinovať, pretože priam volá po sladkých či kyslých tónoch. Dokonalá k tvoreniu neobvyklých chuťových duetov! 

Od toho momentu ako som v Apetite objavila obrázok jahelníka s dochrumkava opečeným povrchom s červenými svietiacimi malinami, ma premkol pocit neutíchajúcej túžby po láskavom, horúcom, hodvábnom jahelníku. S malinami. Len pre mňa. Myslela som na ten obrázok každý deň. Chodila som sa na neho pozerať. Stránka 116 začala byť mierne ožužlaná. Vyliala som na ňu čaj. Natrhla ju moja dcéra. A ja som vyčkávala na tú fatálnu chvíľku, keď si poviem "a teraz..."

"Teraz" prišlo o necelé dva týždne a ja som nadšene preplachovala surové pšeno v studenej vode. Predtým je ale potreba pšeno dva až trikrát spariť horúcou vodou. Táto časť je vraj veľmi doležitá. Ak ju zanedbáte, pšeno može zostať horké a celý váš sladký jahelník bude v čudu. Prepláchnuté pšeno som potom vsypala do mliečka. Luxusný tandem...

Jahelník vyzerá dobre už vtedy, keď ho šupnete do horúcej trúby - toľko žiarivých sýtych farieb, kontrast žltej a malinovej, extravagantná čierna čučoriedok... Chutí ako bozk od maminy - zahreje a pohladí. Trúba vám bude voňať sladko ešte aj na druhý deň. Je to jedno z tých jedál, ktoré si vďačne zapíšete do rodinného receptára. Nepotrebujete pletené rukavice - stačí kúsok jahelníka...

Svojou farebnosťou pripomenie leto. Pripomenie, ako to všetko uteká... Moja dcéra bude mať za chvíľu svoje prvé narodeniny a ja baštím svoj prvý jahelník v živote. Krásne to paralely...

Jahelník s malinami

(Apetit, záři 2010, s. 116)

100 g jáhel + sůl

200 ml čerstvého mléka

1 velké vejce

1 sáček vanilkového cukru

1 lžíce květového medu

kůra z 1/2 pomeranče

100 g malin, i mražených

1 lžička másla, na vymazání formy

1 lžíce třtinového cukru

Postup

1. Jáhly promněte ve studené vodě a propláchněte je. Zalijte je v hrnci mlékem a 100 ml vody, lehce osolte a pod pokličkou vařte bez míchaní na mírném ohni 10 min. Stáhněte z plamene a nechte dojít asi 15-20 min.

2. Utřete žloutek, cukr a med a směs promíchejte s jáhlami a pomerančovou kůrou. 

3. Bílek ušlehejte na pevný sníh a zapracujte ho do jáhlovej směsi. Polovinu hmoty dejte do máslem vymazané zapékací mísky, posypte částí malin, překryjte zbylými jáhlami, jemně vtlačte zbylé maliny a poprašte cukrem. Pečte v troubě předehřáté na 180 C asi 15 min. 

Foto: vikipapa.blogspot.com