Mám rada jedlá, ktoré posobia zdanlivo jednoduchým dojmom. Zemiakové placky na náš dojem rozhodne nehrajú. Ani svojím vzhľadom, ani použitými ingredienciami. Až pri konečnom výsledku opekania dochádza k tej harmonicky záludnej chuti perliacej ľahkým cesnakovým pohladením s bozkom majoránky. A keď použijete s láskou obranú, sušenú majoránku zo záhradky českej prababičky, tak si nemožete nič viac želať....
Neviem prečo, ale pri servírovaní placiek vždy použijem obrus po prapradedovi so starým maďarským vzorom. Evokujú mi totiž niečo ľudové. Niečo staré. Poctivé a chudobné zároveň. Akoby som bývala v nejakom starom sedliackom dome s verandou obsiatou muškátmi, na ktorú sa odkladali čerstvo upečené koláče na vychladnutie... Spomienka na prapradeda ako si skoro ráno vykračuje s rybárskym prútom vyrobeným z obyčajného dreva a pred obedom sa vracia s vedrom plných rýb.... Jeho staré ruky, ktoré trhajú placku a zajedajú ju hutnou fazuľovou polievkou... To všetko v jednom obyčajnom jedle, ktoré sa síce tvári nenápadne, ale zaručene má svoju tvár. Už asi navždy. Pre mňa teda určite...
Zemiakové placky
(Paveleková, Oňová: Jedna papá, druhá varí..., str. 136)
800 g zemiakov
2 vajcia
1 malá cibuľa
3 strúčiky cesnaku
6 lyžíc polohrubej múky
majorán
rasca
soľ
Postup
Zemiaky nastrúhame, cibuľu s cesnakom pokrájame najemno a zmiešame s múkou, vajcami a koreninami. Malou naberačkou naberáme zo zemiakovej hmoty, v panvici ju rozotrieme na 1/2 cm hrubé placky, ktoré opekáme v malom množste oleja z oboch strán.
foto: vikipapa.blogpost.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára