Jahelník s malinami

Ja viem. Neznie to zvlášť príťažlivo. Ale tento jednoduchý a nezvyklý dezert príťažlivý je. Zblajzol ho dokonca aj milovaný. Jediným problémom je, že ani za boha neviem prísť na slovenský ekvivalent českých "jáhel". Po dlhom čase neskonalého lingvistického trápenia som vypátrala, že jáhly = pšeno. No.... keď niekomu poviem, že jem pšenovú kašu bude si asi veľavýznamne ťukať na čelo v štýle: "to je už aká úplne vadná biokrava?". Nie som. Ale ako sakra preložiť do slovenčiny "jahelník"? Pšenák? Pšenokoláč? Pšeňák? Pšeňáč? Máte niekto nejaký inteligentnejší nápad? Zatiaľ, milí moji, ostaneme pri tom jahelníku, dobre? A ujovia z jazykovedného ústavu mi odpustia...

Prečo pšeno? Je jemné, nemá tú typicky agresívnu chuť obilnín a navyše je krásne optimisticky žlté. O jeho výživových a superzdravých vlastnostiach sa rozpisovať nebudem. Ale o čom napíšem je naše osudové stretnutie v bioobchode (áno, teda som biokrava). Najprv som len tak zo zvedavosti kúpila instantnú pšenovú kašu, pretože si strašne radi na raňajky pripravujeme teplé  kašičky s vejárikmi masla, škorice a kakaa. Prekvapila ma tá ľahká, pastelovožltá krémovitá konzistencia s delikátne jemnou chuťou. Možete ju ľubovoľne kombinovať, pretože priam volá po sladkých či kyslých tónoch. Dokonalá k tvoreniu neobvyklých chuťových duetov! 

Od toho momentu ako som v Apetite objavila obrázok jahelníka s dochrumkava opečeným povrchom s červenými svietiacimi malinami, ma premkol pocit neutíchajúcej túžby po láskavom, horúcom, hodvábnom jahelníku. S malinami. Len pre mňa. Myslela som na ten obrázok každý deň. Chodila som sa na neho pozerať. Stránka 116 začala byť mierne ožužlaná. Vyliala som na ňu čaj. Natrhla ju moja dcéra. A ja som vyčkávala na tú fatálnu chvíľku, keď si poviem "a teraz..."

"Teraz" prišlo o necelé dva týždne a ja som nadšene preplachovala surové pšeno v studenej vode. Predtým je ale potreba pšeno dva až trikrát spariť horúcou vodou. Táto časť je vraj veľmi doležitá. Ak ju zanedbáte, pšeno može zostať horké a celý váš sladký jahelník bude v čudu. Prepláchnuté pšeno som potom vsypala do mliečka. Luxusný tandem...

Jahelník vyzerá dobre už vtedy, keď ho šupnete do horúcej trúby - toľko žiarivých sýtych farieb, kontrast žltej a malinovej, extravagantná čierna čučoriedok... Chutí ako bozk od maminy - zahreje a pohladí. Trúba vám bude voňať sladko ešte aj na druhý deň. Je to jedno z tých jedál, ktoré si vďačne zapíšete do rodinného receptára. Nepotrebujete pletené rukavice - stačí kúsok jahelníka...

Svojou farebnosťou pripomenie leto. Pripomenie, ako to všetko uteká... Moja dcéra bude mať za chvíľu svoje prvé narodeniny a ja baštím svoj prvý jahelník v živote. Krásne to paralely...

Jahelník s malinami

(Apetit, záři 2010, s. 116)

100 g jáhel + sůl

200 ml čerstvého mléka

1 velké vejce

1 sáček vanilkového cukru

1 lžíce květového medu

kůra z 1/2 pomeranče

100 g malin, i mražených

1 lžička másla, na vymazání formy

1 lžíce třtinového cukru

Postup

1. Jáhly promněte ve studené vodě a propláchněte je. Zalijte je v hrnci mlékem a 100 ml vody, lehce osolte a pod pokličkou vařte bez míchaní na mírném ohni 10 min. Stáhněte z plamene a nechte dojít asi 15-20 min.

2. Utřete žloutek, cukr a med a směs promíchejte s jáhlami a pomerančovou kůrou. 

3. Bílek ušlehejte na pevný sníh a zapracujte ho do jáhlovej směsi. Polovinu hmoty dejte do máslem vymazané zapékací mísky, posypte částí malin, překryjte zbylými jáhlami, jemně vtlačte zbylé maliny a poprašte cukrem. Pečte v troubě předehřáté na 180 C asi 15 min. 

Foto: vikipapa.blogspot.com

Čo nového + ružová pomazánka

Vždy, keď som uvidela obrázok toho veľkonočného barana na svojom poslednom príspevku, tak som si povedala: "preboha, dievča, urob s tým už niečo. veď je to hanba... niečo ako vianočný stromček v marci..." Ale nejako sa k tomu nie a nie dostať. Každodenné povinnosti zodpovednej žienky domácej na materskej "dovolenke" mi vždy vezmú i tú poslednú omrvinku kreatívnej energie. Vlastne veškerej energie. A to je dobre. Tak to má byť. Asi.

Okrem toho, že sa stávam fakt macherkou vo zvládaní asi desiatich činností naraz, tak som objavila čaro zeleniny a ovocia. Áno, možno to znie čudne, ale až teraz nachádzam skryté tajomstvá a výhody toho, že sa v sobotu ráno premožete, vychňápete z postele a vyberiete na TRH. Nielenže razantne ušetrím, ale ten neopísateľne krásne hamižný pocit plného baťoha všekovakých dobrot je omamný... Doma potom stačí len vyťahovať, kombinovať a vymýšľať. A je to zdravé. Chcem, aby bolo všetko zdravé. Som posadnutá zdravou stravou. Stala sa zo mňa úplne šialená matka :-)

Istú dobu som dokonca všetku zeleninu a ovocie kupovala striktne len bio - teda hlavne kvoli Nine. Po prvej návšteve holešovickej tržnice som z tohto pravidla veľmi rýchlo upustila. Bio - nebio, čo u niekoho vyrastie v záhradke predsa nemože byť zlé... Teším sa na čas, keď budeme spolu klopkať do melóna a ovoniavať sladké broskyne. Tak rada by som jej dopriala ten istý pocit radosti, ktorý som mala ako dieťa ja, keď som v pradedovej záhrade zbierala prvé jahody do košíka alebo vylihovala pod starým stromom orecha. Tú prirodzenú lásku k stromom, rastlinám a ich plodom. Sama som tento pocit, bohužiaľ, niekde zapatrošila. Namiesto toho, si ľahám do trávy s pocitom, že riskujem prinajmenšom:

a/ kliešťovú encefalitídu,
b/ boreliózu,
c/ alergickú reakciu z poštípania osy/včely/ovada prípadne inej hávede,
d/ podchladenie,
e/ rotu ferdo mravcov pochodujúcich mi pod prdelou,
f/ iné nepredvídateľné stvorenia a ich deštrukčné správanie voči mojmu telu.

Inak zdárne pokračujem vo svojom raňajkoidnom ťažení a v rámci spestrenia nášho rodinného jedálnička hľadám tie najlahodnejšie recepty na pomazánky. Som silne pomazánková. Pomazánky sú totiž famózne. Nekonečný priestor na experimentovanie. Kupované sa možu ísť niekam strčiť. Niet nad ešte teplú drožďovú, ktorú ešte vyjedám priamo z panvičky, aby ju nikto nezblajzol predomnou. Pomazánková skupaňa.

Dnes na raňajky som robila túto cviklovú - ružovú ako prasiatko. Moj brat na nu len odmerane frkol: " to je čo preboha? jahodová pena na celozrnnom chlebe? nemáte nejakú paštiku?" Ale nedala som sa odradiť. S milovaným sme ju zošrotovali, len sa nám uši zatáčali. Lebo je zdravá. Lebo cviklu milujem, žeriem najviac na svete. Možem ju sterilizovanú, surovú, pečenú, varenú, chladenú, teplú, vyondenú, preondenú, sem aj tam, cvikla je mág.

Pomazánka z červené řepy s čerstvým sýrem

(Žena a život, č. 17/2010, str. 95) 

1 šalotka

120 g sterilované řepy

200 g čerstvého sýru /lučina, tvaroh/

sůl

mletý černý pepř

dýňová semínka

Postup

1. Šalotku oloupejte a nasekejte na velmi drobné kostičky. Řepu sceďte, vymačkejte z ní šťávu a pokrájejte ji na menší kusy.

2. Do mixéru vložte řepu a polovinu pokrájené šalotky a krátce mixujte.

3. Pak přidejte čerstvý sýr a rozmixujte. Dochuťte solí a pepřem.

4. Namažte na čerstvé pečivo a posypte dýňovými semínky. 

Foto: vikipapa.blogspot.com