utorok 20. septembra 2011

o Hanke Michopulu, farmárskych trhoch a jeseni


milí moji verní. vraciam sa sem sporadicky. viem. ale dúfam, že tie návraty aspoň stoja za to. moja myseľ je v poslednej dobe ako žaba. myšlienky skáču z jedného kameňa na druhý, občas sa skĺznu a padnú do vody, občas ich zachytím, vysuším a snažím uchovať. som ako chodiaca špongia. občas mám pocit, že to všetko okolo mňa ako nestíham poriadne vstrebať. cítim sa preplnená a zúfalo hľadám tiché miesta. v duši, vo svete. tiché miesta. vytváram si ich veľmi často pri... varení. lebo varenie je pre mňa momentálne najvačší relax. hľadanie tichých miest v hrnci. jóga s varechou. láska.


dnes som si s tou najhlbšou láskou v srdci niesla na trh novú knižku od Hanky Michopulu - Recepty z farmářského trhu. ad jedna: krásne vonia, keď ňou rýchlo listujete ad dva: recepty sú radostne jednoduché ad tri: milujem tie hrejivé obrázky, milujem tie hrejivé texty. je šitá priamo na mieru - nám skalným návštevníkom farmárskych trhov. D.O.K.O.N.A.L.O.S.Ť. možno sa vám zdá, že preháňam, ale mne to vskutku pripadá, akoby Hanka Michopulu poznala obsah mojho sobotného nákupu. všetky suroviny spomenuté v knižke nakupujem veľmi často. naša kuchyňa vlastne stojí na zelenine a ovocí. základ je daný. nám ostáva už len sa s ním hrať. a to ma baví. baví k neuťahaniu. 

a ešte jedna vec, prečo sa táto kniha ihneď katapultovala do mojho prevareného srdca: 


v živote som nečítala krajšie venovanie. som to ale patetická bábika, že že? 

kniha je rozdelená do častí podľa jednotlivej sezónnej zeleleniny a ovocia. je silne prehľadná a stručná. mne Hankine recepty prídu vždy také láskavé. neviem čím to je. akoby som otvorila receptár od mamy alebo niečo podobné. poznáte ten pocit, však?


menu na sobotný obed som zostavovala priamo v aute cestou na trh. nakoniec som sa rozhodla pre "jednoduché karí s mrkví". tento recept som už raz robila, akurát trochu v inej obmene. ešte som si hovorila, či ho Hanka Michopulu náhodou odomňa nešvihla :-). a práve v tom spočíva silná stránka všetkých uvedených receptov - sú z našich kuchýň. jednoduché, ľahké a zdravé. plne podporujúce lokálne suroviny a zdravé stravovanie. znie to ako z nejakej politickej príručky, ale je to proste tak. dnes som cestou domov z trhu práve s manželom meditovala nad tým, ako napríklad varia ľudia, ktorí na trhy nechodia. a existujú vobec ľudia, ktorí zeleninu nekupujú? z čoho zostavujú jedálniček na týždeň? fakt by ma zaujímalo, čo by som dofrasa, robila, keby trhy neboli... asi nakupovala v nejakom supermarkete, ako som to mala vo zvyku predtým, než sa vobec nejaké farmárske trhy vyrojili.

Hanka Michopulu je, mimochodom, zakladateľkou tejto skvelej a dúfam veľmi dlhej tradície mestských trhov. Je to úplne o niečom inom, v sobotu ráno vstať, dať si na čerstvom vzduchu horúce kaprie hranolky (áno, na raňajky!), zahryznúť sa do chrumkavého jablka, ktoré niekto pred pár hodinami utrhol zo stromu, hrabať sa v slivkách, ochutnávať mošty, čerstvé šťavy alebo sa len tak rozprávať o žitnom chlebe. napríklad. ja sa teda o pečive rozprávam často, nepýtajte sa ma prečo. chlebofetiš?


a konečne začala pravá jeseň. cítite to? ten tíško sa prikrádajúci chlad? tie farby? jeseň mi navracia kľud do duše. je tak príjemné z tepla bytu pozerať na dažďové kvapky za oknom. sledovať Nini ako skáče do kaluží, po návrate domov si vypiť šálku horúceho čaju... ten pocit zimy ma hreje...


DROBNÝ DODATOK
po dopísaní tohto článku som sa zhodou okolností dostala k textu Michala "Rachada" Hromasa o farmárskych trhoch a ich postavení v našich životoch. jeho názory a prácu si veľmi vážim, preto ma to primalo ešte raz svoje postoje k trhom prehodnotiť. Rachad aktuálne filozofuje nad autentickosťou samotných trhov, presným obsahom pojmu "farmársky". citujem: "Zrodila se myšlenka, udělat z farmářských trhů prostě jen za pankáče převlečenou konkurenci k velkým hypermarketům, ve kterých české rodiny tráví celé víkendy, tak aby byli uspokojeni i ti alternativně smýšlející. Vlk se nažral, ale koza nikde. Nabídnout lidem živou hudbu, kvalitní občerstvení, a prostě cokoliv, co není cítit nějakým nadnárodním gigantem." (zdroj: http://www.rozhlas.cz/radiowave/vevlastnistave/_zprava/ve-vlastni-stave-trhani-farmaru--945888).


ja však, vskutku nevidím nič zlého na tom, že strávim ráno a dopoludnie na mieste, kde je mi dobre. seriem na to, či som súčasťou nejakej alternatívy k návštevníkom veľkých obchodných reťazcov, takto som nad tým nikdy nepremýšľala. jediné, čo ma zaujíma je čerstvá zelenina a ovocie. nemyslím si, že všetci predávajúci na trhoch sú len priekupníci. poznám poctivých, ktorí na trhu ponúkajú svoje produkty pravidelne, dokonca so zapojenou celou rodinou. a dám ruku do ohňa za to, že si to "urodili sami na svojich políčkach". je ale pravdou, že napríklad s trhmi v Budapešti sa tie české ani porovnávať nedajú... verím však, že i tá doba nastane. buď som blbá optimistka alebo proste len blbá. napriek tomu, verme, bude to lepšie!

Krásnu jeseň vám všetkým, moji milí slintoši! 



Jednoduché karí s mrkví 
(Hana Michopulu: Recepty z farmářského trhu, str. 157)


1 cibule
2 stroužky česneku
2-3 mrkve 
1 brambora
1 pastinák
3-4 kapustové listy (nebo hrst špenátových listů, příp. kadeřávku - prostě něco zeleného)
1 malý květák (nebo brokolice)
500 ml bílého jogurtu (nebo jedna 400 ml konzerva kokosového mléka)
4 lžíce rostlinného oleje 
sůl, čerstvě mletý pepř
3 lžíce dobrého žlutého karí
hrst nahrubo nasekané hladkolisté petržele nebo koriandru (nemusí být)


Postup


1. Připravte si zeleninu: z květáku vykrojte košťál a tuhé stonky  jednotlivých růžíc, zbytek rozeberte na malé růžičky, mrkev ostrouhejte a nakrájejte na cca 3 cm široká kolečka, bramboru a cibuli rozkrojte nejprve napůl, pak na 2 cm široké klínky, česnek najkrájejte na plátky. Pastinák nakrájejte na kostičky, kapustu na proužky. 


2. Ve velkém hrnci se silným dnem rozehřejte olej a zlehka na něm osmahněte nejprve cibuli a po 5 minutách i česnek. Poté přisypte karí, míchejte ještě 2 minuty a pak přidejte jogurt (nebo kokosové mléko, máte-li).


3. Nyní vložte zbylou připravenou zeleninu, přiklopte pokličkou a na středním ohni vařte do změknutí cca 10-12 minut. Zelenina by měla být křehká, ale ne úplně rozměklá. V případě potřeby podlijte sklenkou vody. Na konci ochuťte solí a čerstvě mletým pepřem, sundejte z ohně a posypte zelenou natí. Podávejte s rýží. 




foto: vikipapa.blogspot.com

pondelok 13. júna 2011

Zdravo nakopnutá


Hneď na začiatku by som chcela z celého srdca - áno, začíname takto pateticky - celým mojim "ja" poďakovať 13-tim ženám, ktoré mi napísali tie najkrajšie komentáre pod článok "Dilema". Dámy, motivovali ste ma k novému pohybu, vyburcovali k nejakému činu. A to je krásne! Ďakujem ešte raz za podporu a milé slová. Ich účinok bol vskutku energizujúci. Plus ďakujem všetkým, ktorí ku mne nakuknú i keď sa tu v podstate nič nového nedeje. Thiz iz for ju máj lejdýz. 

Na blogu moc rušno možno nie je, ale v mojom živote určite. Nie, nie som po druhý tehotná, ani sa nechystám na výstup do Himalájí. Ale ...hrozne ma v poslednej dobe berie zelenina. Jej čistá, neopracovaná, prirodzená chuť. Zistila som totiž, že moje chuťové poháriky sú už tak sfetované koreninami, soľou a ostatnými dochucovadlami, že nie som schopná oceniť pravú chuť ani prostej varenej zeleniny. Začiatkom varenia pre dcérku u nás doma začala nová éra stravovania. Do jedálnička sme začali radiť suroviny, ku ktorým sme predtým ani nečuchli. A hlavne - začala som variť podľa toho, čo máme doma. Opadlo to neustále striktné nakupovanie na základe vypiplaného nákupného zoznamu a nahradilo ho roztopašné blúdenie po farmárskych trhoch po celej Prahe s týmto (kto to vymyslel, milujem ho!). 

áno, celá fotka vznikla len kvoli mojim ponožkám...

Celý týždeň mám komoru plnú tej najrozmanitejšej zeleniny a ovocia a podľa toho manévrujem týždenné menu. A čo zostane, putuje do odšťavňovača na fresh. Ale nie sme vegetariáni. Baví ma vyťahovať zo všetkého niečo. A nemusí to byť neustále "zdravé". Zdravé jedlo je totiž dosť diskutabilná záležitosť.  Zeleninu na polievku restujem na bravčovej masti. A myslím si, že je to zdravé. Na raňajky máme k ovseným vločkám ten najsmotanovejší a najtučnejší jogurt. Radi si dáme hot-dog s kvalitnými voňavými chrumkavými párkami. A pripadá mi to zdravé. Ide mi o rozmanitosť a rovnováhu. Potom si myslím, že je všetko zdravé :-) A baví ma to nesmierne.  Bože, dúfam, že nezačínam vyznávať to, čomu sa v USA hovorí "clean eating".  Snažím sa o rozmanitosť. Točiť rozne chute a prípravu jedál. Nerada by som ustrnula napríklad na desiatich pokrmoch, ktoré sa budú striedať so železnou pravidelnosťou. Život je predsa krátky, musíme veľa spoznávať. 

Na čas som úplne zavrhla silno korenené pokrmy. Až absurdne ma neberú rozne gurmánske experimenty. Jediné čo chcem, je dostať z potraviny to maximálne chuťové maximum, bez toho, aby som mu pri tom "rozbila ksicht", ak ma chápete. Myslím, že to bude tou jarou. Ako sa poznám, tak v zime tu budem písať bláboly o blahodárnom účinku dobre koreneného gulášu na zažívanie... 

S dcérkou pravidelne chodím do kníhkupectva, ale vždy skončíme v detskom oddelení. Tento týždeň som sa rozdivočela a navštívila kútik s kulinárskymi knihami. Nemala som to robiť. Boli sme tam veľmi dlho. Nakoniec som si domov zobrala kuchárku od Marie Noe: Dobré věci nejsou špatné/Kniha zdravějšího vaření  a pečení (okrem toho ešte obrovskú knižku o medveďoch - Nini miluje obrovské knižky!). Kniha mi prišla sympatická svojou prirodzenosťou. Žiadne vystajlované fotky, len prosté obrázky z kuchyne. Čo na nej žeriem ale najviac sú texty. Okrem receptov totiž rada čítam aj poctivé texty o jedle. A tie je sakra ťažké napísať. Pani Noe ich píše s ľahkosťou denníkových zápiskov. Potešili ma recepty na pomazánky zo strukovín - neobvyklé - s cizrnou, šošovicou, chrenom. Určite vyskúšam a keď sa podarí, podelím sa s vami.


Keď som už pri tých knihách a textoch, mám ešte jeden voňavý tip na letné čítanie - Oběd v Paríži od Elizabeth Bardovej. Na konci každej kapitoly nájdete recepty pokrmov spomínaných v tom ktorom príbehu. Prisahámbohu, sliny vám budú tiecť až na kolená. Nedá mi to - ukážka: 

"Když le dessert konečne dorazí, vypadá jako nevinný, vzhůru nohama převrácený čokoládový košíček, servírovaný s malým obláčkem čerstvé ušlehané šlehačky. Jakmile se ale lžička zaboří do jeho povrchu, vyteče na bílou plochu talíře jako temná láva proud čokolády. Mé tělo se zbavuje poslední špetky stresu. Cítim, jak se páteř pohodlně poddává židli. V jídelním lístku tuto věc označují Moelleux au chocolat "Kitu".
"Kitu´je slovní hříčka vysvětluje Gwendal a dívá se na mne přimhouřenýma očima jako Humphrey Bogart. "Znamená to ,to, co zabíjí´." 

No nie je to sehr romantisch? Je to tak zdrcujúco ženské, nežné čítanie. Dajte si ak ste dostali chuť. 


  najkrajšie nožičky na svete, sladké jahody z Kunratíc, pohánkový makovník z pekárne, tata a Nini

Ešte by som mala asi niečo dodať k prvej fotke - je to losos opečený na masle (nesolený, nekorenený), s tohtoročnými novými zemiakmi uvarenými v šupke s hráškovou omáčkou. Lepšie povedané "hrášok s omáčkou. Jej príprava bola dosť zaujímavá. Najprv to začalo ako hráškové pyré s vinaigrette (Apetit, červen 2011, str.35), ale prišlo mi nelogické rozmixovať čerstvý hrášok z trhu na maderu a liať na neho vínny ocot. Radšej som opiekla jarnú cibulku na masle, pridala umytý sladký hrášok, prisypala zelerovú vňať a matu, zaliala dvoma naberačkami hovadzieho vývaru a ponechala svojmu osudu. Na konci som ešte pridala trochu smotany na šľahanie a bola to jedna báseň. Nikdy som nejedla hrášok v kombinácii s matou, navyše som mala strach z jej tepelnej úpravy. Ale výsledok bol úžasný - sladké chute hrášku sa ideálne objali s chrumkavou rybou a smotana všetko zjemnila. Podľa mňa k tomu zemiaky ani neboli potreba, manžel mal iný názor, takže vyberte si :-) 


Krásne slnečno-daždivé dni želám všetkým a prosím nezabudnite, že podstatná je podstata chuti :-)

...a prepáčte, že občas píšem ako idiot.


Bookmark and Share