sobota 22. októbra 2011

ráno vstanem a dám si páááj


nestalo sa mi to už dávno. pozrieť sa na toto a cítiť ten sladko-horúci opar pečených hrušiek a opražených mandlí. a tie epesne načechrané okraje... bože, zabite ma alebo mi ihneď dajte koláčovú formu!

dlho som už nepiekla. zatúžila som po tomto poctivom veľkom jesennom koláči. na základe milého doporučenia som naklusala k tete predavačke novín a vypýtala si nový novembrový apetit. listopadový. tučný. plný ťažkých brutálne lichotivých jedál. sú tam husy a paštiky a morkové kosti a husté polievky a koláče... chrumkavé odspodu s plnkou, ktorá vám určite padá cez boky, lebo je toho požitkársky priveľa... a to nastrúhané ovocie, roztopené horúce slivky, brusinkami presiaknuté krehké cesto lámajúce sa pod jazykom... ovsené vločky chutiace ako oriešky...


myslím na svoje uzimené ruky, dýcham na sklo, zo studených umelohmotných sedačiek v tramvaji je mi zima. otváram ešte raz časopis, kochám sa tými fotkami a strašne chcem upiecť koláč. hneď tu a teraz. v saku a v tramvaji. zahájim svoje gastro- fantazírovanie. robím to vždy, keď na obrázku uvidím jedlo, ktoré lichotí mojim očiam a vycibreným chuťovým pohárikom. predstavujem si ako vyťahujem horúci koláč na kuchynský pult, pyšná ako kráľovná. tak nádherne narezané brušká hrušiek, opražené mandle slastne pukajúce medzi zubami... porno.

špeciál "americké páje" ma cestou do práce natoľko skolil, že som po príchode skočila do pracovnej skrinky so sladkosťami a v zúfalstve so slzami v očiach do seba napchala jednu smutnú milu. mám v pláne vyskúšať všetky všetky všetky! pekanový, klasický jablčný, morušový (české ostružiny sú slovenské moruše???), slivkový a one more time jablkový s drobenkou.

do pečenia som sa pustila ešte v ten istý deň, hneď ako som uložila nini k sladkému spánku. recept som si trochu "vylepšila". lepšie povedané, pristúpila som k príprave ako pravý gastroprzniteľ  - do cesta som pridala kakao (áno, bolo to granko, milujem ho!) a namiesto 250 g mascarpone som využila služby plnotučného tvarohu. i keď mascarpone chuť plnky určite nakopne do výšin, my sme proste viac tvarohoví.


koláč chutí ako rozprávka...dlhá, rozvláčna rozprávka na spanie. jediný problém s "pájmi" mám ten, že ten "keksoidný" spodok mi vždy tak stvrdne, že sa nedá nakrojiť pomaly ani motorovou pílou. neustále si kladiem otázku prečo nezostane cesto makké aj po vložení do chladničky? možno robím niečo zle, ale túto drobnú chybičku krásy vždy riešim aj pri príprave cheesecake-ov. najlepšie by bolo, keby cestíčko krásne nasiaklo časť plnky, ale to je asi len moja naivná utópia. možno špeciálne u slivkového sa mi to podarí. tie radi tlačia šťavu do hmoty. a morušový. morušový mriežkový.


fascinuje ma aura pečenia. keď pre niekoho pečieme koláč, je to láska? prečo vždy, keď sa po celom byte rozbieha voňa maslového cesta cítim, že sem naozaj patrím? sem k týmto ľuďom. sem, kde je moje hniezdo? prečo to jedlo robí? je to pocit hojnosti? pocit toho, že si naplníme bruchá niečím delikátnym? prečo tie sentimentálne pocity? je to nejaký vrodený praveký pocit ohniska, kuchyne ako centra pospolitosti, ľudí a komunikácie? asi idem až príliš hlboko, ale zaujímalo by ma, kde je pointa rovnice "v trúbe je koláč, som doma". alebo sú to len moje divné mňamemócie?


je to predsa tak útulný pocit napísať sms-ku manželovi: "príď domov, napiekla som koláč". alebo bratovi: 

"stavte sa na koláč a kafe", 

"a aký si robila?",

"kakaový s hruškami, tvarohom a mandľami", 

"ty wole, prídeme určite!" 

krásne sladké jesenné večery, mojí milí! :-)

P.S.: ďakujem za všetky krásne komentáre. vážim si to!


foto: vikipapa.blogspot.com

14 komentárov:

Lubica povedal(a)...

Ach škoda že nemám doma rúru piekla by som každý víkend ...toto vyzerá naozaj lákavo

iGurman povedal(a)...

Skvelý koláč, krásne foto. Rád to tu navštevujem! :-)

Ivana povedal(a)...

Viki,poznám tvoje pocity. Ja pečiem, keď som šťastná, aj keď nešťastná, takže nepretržite,milujem tú vôňu rozlievajúcu sa po byte a zvlášť v tomto predzimnom období, keď sa viac zdržiavame doma...takže aj nás čaká ráno jablkový pie inšpirovaný Apetitom :), peknú nedeľu!!!

Ivana povedal(a)...

Áaa skoro som zabudla, koláčik vyzerá mňam-mňam,mľask!

Lucia povedal(a)...

Krasne napisane a ten kolac len ako mily bonus a este aj reklama na Apetit, este ho nemam ale po tomto kupim:-)))

marysity povedal(a)...

mne Apetit chodi postou,po prvom kupenom cisle som si ho musela predplatit a toto posledne cislo je same o sebe na zjedenie, vdaka za nakopnutie do tych "pááájov" lebo som velmi zvazovala ci sa na nejaky z nich dam..a po tomto clanku sa veru dam!!! :)))

mga. petr tíkal povedal(a)...

Promiň Viki, že sem vstupuju, ale jako Tvá polovička se musím tímto omluvit, nenechali jsme Tě z toho nic, poslední kus jsem tak dlouho sledoval, že se ztratil v mém žaludku bez výčitek, protože je to tak poživatelná chuť, že se to prostě nedalo...

Chez Lucie povedal(a)...

Viki, ty to vzdycky tak hezky napises a fotky maji takovy melancholicky nadech, ze se vzdycky dojmu... :-)

Andrea R. povedal(a)...

Viki nádhera ...vieš tak krásne písať o pečení koláčov...napriek tomu si Apetit nekúpim a počkám na ďalšie od teba...už teraz sa teším:)

Anetka povedal(a)...

uuuzasne! dokonaly kolac)

Ilona Ř. povedal(a)...

Viki,
ač jsem po obědě a na víkend jsem také pekla jablečný koláč , tak se mi při čtení Vašeho příspěvku sbíhají sliny a hned bych se pustila do pečení ;-)
P.S. vše nej...Ninečce k svátku :-)
Ilona D.

Natali povedal(a)...

Jéééj krásny je koláčik..a určite chutný ! :)

Jana povedal(a)...

Už jsem ho pekla dvakrát..je naprosto famózní, co:-)

Catalina povedal(a)...

Super počtení a krásné fotky! Ten hruškový páj vypadá tááák dobře :) Hned bych si dala :D

Bookmark and Share