Víkendové chute

Víkend bol až nezvyklo chuťovo pestrý. Ako mexická piňata po výbuchu. V sobotu sa ocitám v príjemnom šume vietnamskej hatmatilky. Sediac na drevených lavičkách vdychujem intenzívne nasladlú vôňu vonných tyčiniek, ktorá sa mieša s vtieravou arómou polievky phở gà. Po niekoľkých pažravých polievkových náletoch ju bezpečne dokážem identifikovať aj na kilometre. Myslím, že za to sčasti môže nezameniteľná aróma koriandru. Polievka pristáva na stole a ja hľadám ostatné prísady – na rozdiel od „čínskej“ reštaurácie pred Holešovickou tržnicou k nej nepodávajú citrón, chilli papričku, ani ten mimoriadne chutný cesnak naložený v nepoznanom náleve (túto delikatesu zaručene vždy spapá môj muž privolávajúc si tým neustálu fóbiu zo žalúdočného kolapsu :-). Ja však ani nemrknem, nakoľko chuťovo i vizuálne sa polievke z tohoto famózneho stánku nevyrovná žiadna. Absolútne pomätenie zmyslov. Ak phở gà nemám aspoň raz za týždeň, stáva sa zo mňa nevrlá beštia. Položte predomňa ten obrovský kýbel plný horúcich ligotavých ryžových cestovín, jemne nasiaknutých vývarom s chrumkavou cibuľkou a pár kúskami šťavnatého mäsa a stane sa zo mňa happy girl in vietnam world.

Po polievke si dávame s priateľmi skupinové bún chả a jeden po druhom omdlievame v chuťovom orgazme a naprostom delíriu. Oblievam si snehobiele mäkkučké ryžové cestoviny zálievkou z jemne nakyslého šalátiku a paličkami beriem lahodne opečený chrumkavý kus bravčového mäsa. Je cítiť uhlím, dymom a starostlivými kľudnými pohybmi. Akoby ho práve vytiahli z nebeského grilu, kde ho s úsmevom a tichučko pre nás pripravil nejaký vietnamský svätec :-). Bezkonkurenčne najdelikátnejší pokrm, aký mi oblažil v poslednej dobe hrdlo. Čerstvá, svieža, zbytočne nepreťažená kombinácia surovín. Tryská z toho číra jednoduchosť a genialita (áno, dávam sa totálne uniesť). Po obede sa šťastne gúľam preč a kupujem v malom etno obchode 400 g vedierko „Žlutý kari pasta“ (vtipný preklad priamo z vignety). Som tehotná a snívam o tých najpikantnejších, najsladších, najdivnejších chuťových kombináciách... (dúfam, pán doktor, že nečítate môj blog :-). Následne sa v časopise Apetit zamilujem do fotografie bielej misky naplnenej po okraj ryžou s jemne pastelovo-žltou omáčkou. Je rozhodnuté.

V nedeľu berieme do rúk zázvor, cesnak, chilli papričku a cibuľku. Krája ich on. Má to rád. Vôňu cesnaku na svojich prstoch. Aj na druhý deň. Všetko krája na malé kúsky, aby to náš milý hlučný a naprosto nevýkonný domáci robot zvládol rozkúsať. Musíme z neho dostať to najjemnejšie pyré. Pozriem von oknom, zdá sa mi, že je vonku neskutočne horúco, no horúco je len v našej kuchyni. Zdá sa… Chvíľu mixujeme, on potom zvedavo načuchne k pripravenej kašičke a veľkú kýchne. „Ty jo, to je síla,“ zasmeje sa.

V byte je nežný prievan, keď vbehnem po niečo do izieb, všade cítim zázvor. Som bosá a krájam kuracie prsia na malé kocky. On z nich predtým pozorne povyrezával všetky blanky a ostatné neblahé súčiastky. Dávam pyré opiecť na rozpálenú panvičku. On sa rád sktriktne pridržiava receptu. Ja recepty živelne rada narušujem. Rada by som celý proces urýchlila, všetko usmažila v jednej obrovskej panvici, aby bolo jedlo hotové hneď a teraz. Moja spontánnosť naráža na jeho systematickosť. Durdím sa a netrpezlivo čakám na predpísané 3 minuty. Pyré bublá a zlovestne šíri svoj pikantný dych. Namiesto predpísaných korenín primiešavam svoju pastu a čakám na zázrak. Zmes sa začína sfarbovať, chytať ľahký bronz. Pridávam mäso, ktoré pomaly zavíjam do kaše. On zatiaľ strúha úhľadné pásiky z limetky, ktoré potom na oleji v rýchlosti upražíme. Do ryže vyždímam šťavu z citróna. Pripadá mi to tak divné, až ma to fascinuje. Nikdy som ryžu ochutenú citrónom nejedla. Krikľavo zelené prúžky citrónovej kôry veselo vykukujú spod bielych zrniek ryže basmati. Potom sedíme na rozkladacej pohovke s nohami vyloženými na stolíku a namáčame si japonskými paličkami mäso v indickej kokosovej omáčke. To je moja najväčšia odmena.To je moja satisfakcia.

Mám pocit, že som celý víkend nemala v ústach tradičné, klasické chute. Robí mi to dobre na duši. Takéto konce. Takéto víkendy. Akoby sme si na chvíľu vydýchli a odskočili niekde na susednú lúku pokochať sa inými vôňami…

Večer sedím pri notebooku a v nose mi ešte stále tancujú sladké vône kari… A koniec leta sa blíži…

Indické kuře s rýží

(originál receptu z časopisu APETIT / srpen 2009, str.26)

3 cm kousek čerstvého zázvoru, oloupaný a nahrubo nasekaný
2 stroužky česneku, oloupané a nasekané nahrubo
1 zelená chilli paprička, bez semínek, nahrubo nasekaná
2 cibule, nahrubo nasekané
olivový olej + na rýži
1 lžička mletého (římského) kmínu
1 lžička mletého koriandru
1 lžička kurkumy
8 vykoštěných kuřecích paliček (použila som radšej kuracie prsia)
400 ml konzerva kokosového mléka
1 malý svazek koriandru, nasekaný (použila som peržlenovú vňať)

Na rýži
1 biocitron
3 promnuté tobolky kardamomu
300 g rýže basmati

Postup

1. Zázvor, česnek, chilli, cibuli a půl lžičky soli zpracujte v robotu na pyré, podle potřeby přilijte vodu. Na velké pánvi zahřejte lžíci oleje a 3 minuty na ní opekéjte pyré. Přisypte kmín, kurkumu a koriandr, opékejte další 2 minuty. Přidejte kuře a opékejte 3-4 minuty, aby se začalo zabarvovat. Vmíchejte kokosové mléko a nechte 20 minut zvolna vařit. Pak vmíchejte koriander.

2. Mezitím připravte rýži. Oloupejte z citronu dlouhé pruhy kůry (pokud možno bez bílé vrstvy). Zahřejte lžíci oleje v rendlíku a vložte kůru a kardamom. Opékejte 2 minuty a potom vsypte rýži a zamíchejte. Přidejte 450 ml vody a přiveďte k varu. Přiklopte a duste 10-12 minut, aby se voda vstřebala. Vypnete vařič a nechte 5 minut stát. Pak vmíchejte šťávu z půlky citronu.

Foto: vikipapa.blogspot.com