Skoropaprikáš pre maznošov

"Kuře na paprice nemám moc rád. Dělali nám ho v školní menze a byl fakt odporný..." nespokojne vraští čelo, keď mu cestou tramvajou ukazujem recept na "skoropaprikáš" z Hravé kuchařky Ilony Chovancovej. Lenže mne sa zbiehajú slinky už len pri pomyslení na chrumkavo opečené plátky kuracích prsíčok ovlažené delikátnou, jemnou paprikovo-smotanovou omáčkou.

Posledné dni majetnícky stískam Hravú kuchařku v rukách. Vláčim ju so sebou do práce, na nákupy, na Letnú. V podstate mi neskutočne všade zavadzia, ale nemôžem si pomôcť. Autorkin prístup k príprave jedál, ich servírovaniu mi príde sympaticky jednoduchý a priamy. Recepty sú prehľadné, čisté a také... "letné". Nič komlikované. Pre mňa a moje stále zväčšujúce sa bruško - ideál. Keď listujem tými presvetlenými stránkami mám pocit, že každý recept zvládnem šmahom jednej ruky a to je uspokojivé. Mám rada kuchárky, ktoré vyvolávajú klamný pocit vlastnej všemohúcnosti... :-)

Doma odkladám veci a púšťam sa do diela. Kuskus je hotový za 10 minút, nechávam ho odležať na mojej stále nefunkčnej varnej doske (pražskí elektrikári - raz sa pomstím!). Milovaný zatiaľ realizuje asistenčné služby v podobe očistenia prsíčok. Som rada, keď sa v kuchyni pohybujeme v tandeme. V začiatkoch nášho vzťahu som si naopak na jeho aktívnu prítomnosť v kuchyni nemohla zvyknúť. Až neskôr mi došlo, že dobre riadená pomoc v kuchyni je viac než užitočná vec. Hlavne na ňu môžete hodiť aktivity, ktoré zrovna moc neobľubujete, viď. napríklad krájanie cibule... A navyše je to krásne sexy strávený spoločný čas... .-)

V panvičke už nedočkavo prská olej túžobne čakajúci na ružové kúsky mäska. Nasolené a dobre okorenené prsíčka jemne ukladám na rozpálené lôžko a pečiem z každej strany, až kým nemajú pekný hnedkastý pláštik. Potom všetko dobre poprášim sladkou červenou paprikou (maďarská, maďarská...) a rozhodne ňou nešetrím. Zjavná deformácia z domu. Ako hovorí môj muž: "mně se zdá, že všechna maďarská jídla se dělaj jenom s červenou paprikou.". Och, keby tušil, ako ďaleko je od pravdy ! Na margo jeho poznámky demonštratívne oznamujem, že zahájim týždeň maďarských jedál a dokážem mu, že maďarská kuchyňa je viac než pestrá. Ale o tom inokedy...

Po pridaní červenej papriky mäsko hneď podlievam, pretože tá červená potvora to nemá rada "na sucho" - rada totiž horkne. Nakoniec prvej štácie pridávam strúhaný zázvor. Táto surovina sa mi zdá do paprikáša viac než absurdná, ale práve to ma na tomto recepise baví. Páči sa mi autorkina schopnosť kombinovať zdanlivo nesúrodé komponenty do prekvapivo zdarnej výslednej chuti. Keby moja babička videla ako namiesto štipľavej červenej papriky do omáčky hádžem zázvor, tak by ma natiahla na kuchynský stôl (ako zvykne cesto na "rétes") a strieskala valčekom. Paprikáš sa u nás robí striktne a bez kompromisov už roky podľa jedného receptu. Najradšej mám maminu omáčku - vždy je na chlp taká istá - tá istá konzistencia, ani prvok zaváhania. Chuť červenej papriky, nádych pikantnosti a hlavne príloha - domáce "nokedli", ktoré mama vyrába cez špeciálne strúhadlo tzv. "nokedli szaggató". Ide to aj ručne, ale je na to potreba cvik a určitá rokmi nadobudnutá zručnosť (nokedli sú potom trochu väčšie). Keď som sa už tak roztopašne a zdĺhavo rozpísala, tak by sa asi v budúcnosti slušilo zamachrovať autentickým paprikášom od mojej mamy. Píšem si do kalendára :-)

V recepte sa píše, že by ste mali po podusení mäsko z panvice vyňať, ja som to však neurobila, nakoľko som sa bála, že mi vyschne. Nechala som ho v omáčke, aby nasiaklo vlhkosť a šťavičku. Neskôr, keď sme sedeli nad plnými zapekacími miskami (ešte som nekúpila ploché servírovacie taniere), do nosu ma neustále šľahala sladkastá vôňa a ani za boha mi netrklo, že to má na svedomí inkriminovaný zázvor. Bála som sa, že som to prehnala s paprikou, ale pravdou bolo, že do omáčky som švacla viac zázvoru ako predpisoval recept. Vo výslednej chuti sa to však prejavilo zaujímavým odtienkom sladkosti a pikantnosti zároveň. Bol to neobvyklý chuťový zážitok a nevedela som sa rozhodnúť, či mi to vlastne chutí viac ako originál. Milovaný všetko schramstil s náruživou pažravosťou, takže táto verzia "skoropaprikáša" u nás prešla... Ostáva už len vrhnúť na ten plánovaný týždeň maďarskej kuchyne :-)

PS: recept uvádzam v pôvodnom znení v českom jazyku

Kuře na paprice nebo skoropaprikáš
4 chlazená kuřecí prsa
200 ml smetany ke šlehání
2 lžičky mleté sladké papriky
1 lžíci čerstvě nastrouhaného zázvoru
1 lžíci oleje
1 lžičku solamylu
40 g másla
sůl, pepř

Postup
1. Kuřecí prsa osolte a opepřete.
2. Ve větší pánvi rozpusťte máslo s olejem a dejte na něj osmahnout kuřecí prsa. Počítejte asi 3-4 minuty na každé straně. Poté zaprašte mletou paprikou, vše promíchejte a okamžitě podlijte asi 150 ml horkého vývaru nebo vody. Přidejte strouhaný zázvor a nechte dusit na mírnem ohni pod pokličkou asi 10 minut.
3. Poté maso vyjměte a do šťávy vlijte smetanu, ve které jste rozmíchali lžičku solamylu. Nechte vařit 2-3 minuty na mírnem ohni do zhoustnutí. Mezitím prsa nakrájejte na širší plátky.
4. Podávejte s kuskusem, do kterého jste vmíchali nadrobno nakrájené čerstvé bylinky (petržel, bazalku, nebo pažitku).

Foto: vikipapa.blogspot.com