Ten, ktorý píše o masle a revolveroch

S Tonym to bola láska na prvé prečítanie. Stačilo raz vpochodovať do obľúbeného kníhkupectva v mojom rodnom mestečku a s horiacou zvedavosťou si kúpiť jeho hrubú knihu "Důvernosti z kuchyně". Prečítala som ju za 4 rána. Moje cesty do práce totiž patria čítaniu v tramvaji. Je to jeden z tých skvostných skororanných momentov, kedy mám kľud a beriem so sebou všetky svoje gastro magazíny a knihy o jedle. Usadím sa na sedačke, ušné lalôčky prikryjem svojimi rozmaznanými bielymi sennheiserkami a čítam čítam, do zbláznenia čítam.

Tony je môj pravidelný spoločník. Tento chlapík je neskutočný frajer. Ale iný typ frajera než napr. Gordon Ramsay (môžete ma popraviť, ale som striktný "antigordonista" :-). Tony je macher v tom, že sa nebojí postaviť jedlo do tieňa. Ak rozumiete čo tým myslím... Je proste taký.... ľudský. Je zdravo drzý, má rád tetovania, zje všetko čo pred neho postavia, pútavo píše, miluje The Ramones, nebojí sa umastiť rukávy svojej koženej bundy o pult obyčajných bufetov, veľa fajčí, nenávidí Woody Harrelsona a navyše je to fešák .-). Má svoju vlastnú TV show "No reservations", v ktorej nestepuje za kuchynským pultom, ale naopak, je stále v pohybe a ochutnáva za nás tie najexotickejšie a niekedy najúchylnejšie jedlá z celého sveta.

Jeho "Důvernosti z kuchyně" sú napísané vskutku brilantne. Vďaka Bourdainovi trpím utkvelou paranojou, že v reštauračných kuchyniach všetci šéfkuchári (vrátane celého kuchynského personálu) fetujú, súložia v skladoch, nespia a minimálne polovica z nich sú bývalí trestanci (týmto sa zároveň za svoje deformované povedomie ospravedlňujem). Samozrejme, Bourdain dodáva svojim textom dramatickosť a teatrálnosť práve vyhrotením a určitým skreslením, ale myslím, že v podstate knižka opisuje verný obrázok toho čudného a fascinujúceho organizmu --- reštauračnej kuchyne. O Bourdenových knižkách nájdete viac u pána Cuketky.

Dnes som však do svojej zbierky zaradila ďaľší titul: "Nevábne chuťovky" s podtitulom "Sebrané odřezky, upotřebitelné přílohy, zbytky a kosti" Typicky bourdenovsky výstredný názov dáva tušiť, že tentoraz to opäť nebude o romantických seansách a rozjímaní nad gastronómiou. Tony zozbieral svoje kratšie články a texty, ktoré sa objavovali v početných gastro magazínoch a časopisoch o cestovaní. Rada si znova a znova čítam tieto svieže a tematicky uzavreté skeče. Sú to také malé bonbóniky --- každý s vlastnou svojskou chuťou. Tony je majster v opisoch. Keď čítate o tom, ako do seba pchá "posole" niekde v malom domácom mexickom podniku, začne sa vám pred očami odohrávať malý film. Mňa hneď v úvode knihy ohromila scéna z eskimáckeho porcovania tuleňa (!.), ktorého sa Tony osobne zúčastnil. Je krásny vo svojom nadšení, citlivosti na atmosféru, zmyslom pre detail:

"Něsčeněkrát se mi stává, že nenacházím slova. Anebo se jen nedokážu výstižné vyjádřiť? Jak popsat pocit sounáležitosti a důvěrnosti, který panoval v té docela obyčejné kuchyni? Jak se podělit o to, co jsem cítil, když patnáctiletá vnučka a její pětaosmdesátiletá babička k sobě přiblížily obličej, až se bezmála navzájem dotýkali nosem, a zahájili "hrdelní zpěv"? Jak přiblížit průzračné, spontánní potěšení (a hrdost), s nímž cupovali tuleně? Jak mám vyjádřit jejich půvab? Jak je popsat, aby byli stejně sympatičtí, stejně krásní jako ve skutečnosti?"

A je nanajvýš zábavné pozorovať ako sa z búrlivého mladého šéfkuchára, ktorý sa v predošlých knihách zápalisto a vehementne tlačil do miernej pózy drsňáka, postupne ukľudnil a zvážnel (i keď naštvaný teda je stále a to poriadne - najmä keď sa zvrtne téma na americké fast food-ové reťazce). Jeho ironický, vtipný žargón podtrhuje jeho rozvášnené texty. Nikdy neodolám a otravujem svoje okolie hlasným predčítavaním z jeho kníh. Väčšinou si to odnesie moja rodina a drahá polovička. No nikdy ani nemuknú. Len so záujmom ticho počúvajú, aby potom len sucho podotkli, že "je to síce blázon, ale píše sakra zaujímavo."


Anthonyho blog




Vysvetlenie k nadpisu.

Foto: web