Sedím v kaviarni, kde chodím už roky. Tí istí čašníci, tie isté tmavohnedé okrúhle stolíky. Vnímam všetko a nič --- cinkot mojej lyžičky keď sa dotkne steny šálky, šušťanie víkendovej prílohy novín, polohlasný šramot rozhovoru od vedľajšieho stolu. Večer už budem sedieť v autobuse smer Praha. Vôbec nechcem myslieť na návrat. Ticho pozerám von cez presklenú stenu. Zmráka sa. Cítim, že bude pršať a som rada, že sedím v teplúčku a cigaretovom prítmí. Sŕkam svoju viedenskú kávu. Vždy mi dajú viac šľahačky, ktorá mi potom lenivo steká po šálke. Vždy si pod ňu zoberiem malý obdĺžnikový obrúsok. Čokoládové lupienky navrchu kávy sa jemne prepadajú do penovej hĺbky a ja sa cítim smutná. Čašník donesie minerálku a zatúžim po niečom sladkom. "Máte niečo dobrého?", pýtam sa pohľadom bezradného šteniatka. Čašník len s úsmevom prikývne a onedlho predomňa postaví bielo-zlatavý kúsok torty. "Toto nie je dobré, toto je výborné...", hlesne a ticho sa vytratí.
Mám rada, že tu vždy vedia, čo pred vás majú postaviť. Už sa nič nepýtajú, lebo vedia, čo mám rada. Z taniera na mňa cudne žmurká sladká čiastočka tvarohovej torty s horúcim jahodovým prelivom. Najkrajšie sú ryhy na bočnej strane tvarohu, ktoré zanechal čašníkov nôž. To mi dáva tušiť, že tvaroh bude mäkký ako plyšové zvieratko. Opatrne vyberiem vidličku a oddelím si kúsok. Cesto je tak tenučké a jemné, že ho ani necítite. Čo však cítite je božská a neopakovateľná kombinácia chladného tvarohu a horúcich jahôd. Tvaroh s ľahkým nádychom citrónu je hebký a ľahký. Dezert na rozlúčku. Bola to tak skvostná mlstnota, že som od tej radosti aj zabudla na dnešný nočný návrat do Prahy. Ešte doteraz mám pod jazykom sladunké jadierko z jahody...
Foto: vikipapa.com
8 komentárov:
Viki počuj, ty neprestaneš, čo? Ja priberiem už len po prečítaní tvojho postu :)
Germa, ja som sa chcela len podeliť .-)) nerada by som pokúšala, ale fakt to bolo božské!
Mně se děsně líbí, že číšník už ví a přinese to, co potěší, aniž by člověk musel sáhodlouze vysvětlovat :)
Úžasně vyprávěné: byla jsem úplně napjatá, z toho, jak to celé skončí...!!!
Schnytiku, přesně tak. Nevysvětlovat a dostat to, co máme zakuklené v mozkových závitech je přesně to, čím mě dostanou...nejen číšníci :)))
Terezka
Renata: ďakujem :-) skončilo to sladko a najlepšie ako mohlo :-) všetko čo je zavŕšené nejakou dobrou mňamkou musí skončiť len dobre .-)
Schnytlik + Terezka: výhodou je, že kaviareň vlastní ten istý pán už dlhé roky a čašníci mu ostávajú lojálni. Svojich hostí už veľmi dobre poznajú... a to je tá pravá pridaná hodnota dobrej kaviarničky :-) telepatickí čašníci sú bonus :-))
no a ja, ze sa dozviem, ako si vymamila recept na tu maskrtu, ze priamo sa ho mozno aj dozviem... a tu mi po precitani zostava len hrozitanska chut a zacinam slintat :)
motýľová: po recepte nepátram, to by už nebolo ono :-) dúfam, že sa Ti podarilo hrozitánsku chuť niečím veľmi mňamavým zaplátať .-)
Zverejnenie komentára