sobota 18. októbra 2008

Jesenná focaccia


Zobúdzam sa do noci o 4.45, bdelá, čulá, no napriek tomu v akomsi lahodnom polospánku. Sadnem na kraj postele a pri pohľade na terasu si všimnem že susedia svietia v kúpeľni. Ukľudní ma to. Aspoň nie som jediná, ktorá vstáva v sobotu do skororanného šera. Neviem spať. V takýchto chvíľach rada zídem tichučko (pletené nórske papuče) po schodoch, postavím vodu na čaj a dlhé minúty postávam pri okne a sledujem prázdnu ulicu. Jeseň prežíva 5 minút svojej slávy, jej charizma prýšti zo všetkých strán. Premýšľam o tom, čo dnes pripravím na zahriatie brušiek a dlaní. Malo by to byť niečo intenzívne, farebne sýte a domácke. Napadnú ma plnené papriky, ktoré robí moja mama. Plnené papriky na naplnenie našich vyhladovelých uponáhľaných schránok. Stojím vo vyhriatom byte so šálkou zeleného čaju v rukách a teším sa, až sa celý byt zobudí, aby som mohla začať hrmotať v kuchyni.
"Šťava z prekrojených, otvorených hroznových bobúľ pri pečení roztopašne sviští medzi uličkami utvorených z cibuľových nožičiek a voňavých lístkov rozmarínu."
Sobota u mňa vždy patrí vareniu. Som schopná v kuchyni kmitať až do neskorého poobedia. So spáleným jazykom od ochutnávania, neustále postrkujúc čistú utierku do vrecka nohavíc, pobehujem medzi bublajúcimi sopkami hrncov a tokám od šťastia. Dnes som sa k plneným paprikám rozhodla urobiť recept, ktorý som objavila asi pred týždňom a zaujal ma spojením jednotlivých surovín --- červenej cibuľky a červeného hrozna. Táto sympatická dvojka vo mne vzbudila až infantilnú zvedavosť --- navyše, tento pokrm obsahuje všetko, čo vám október môže dať. Je to príjemná papanica na neskorý nedeľňajší olovrant. Ešte horúci vás jednak zahreje a neviem ako vy, ale ja si pri vôni pečenej cibuľky vybavím vždy domov.



pred...

...a po


Klasickú
focacciu som nikdy ešte nerobila. Z kysnutého cesta mám totiž panickú hrôzu a doteraz neviem prečo. Všetko však išlo veľmi rýchlo a jednoducho. Jediným zádrheľom môže byť vyberanie kôstiek z tých nádherných bordových hroznových hlavičiek. Mala som to však hotové za pár minút. Odmenou sú ligotavé polmesiačiky pulzujúce čerstvou šťavou.


Focaccia je ľahká, na povrchu chrumkavá s jemným hnedým opálením. Šťava z prekrojených, otvorených hroznových bobúľ pri pečení roztopašne sviští medzi uličkami z cibuľkových nožičiek a voňavých lístkov rozmarínu. Koláč je najlepší čerstvý --- nebojte sa ho hneď po vybratí z trúby nakrojiť --- odmení sa Vám navoňaným, chrumkavým pocitom v ústach. I keď ma moja mama vždy upozorňovala, že kysnuté cesto nemôžem nikdy jesť bezprostredne po upečení, jednoducho si neviem pomôcť. Focaccia totiž začína púšťať cca po 5 minútach pečenia neuveriteľne intenzívnu arómu. Skoro po celú dobu pečenia som čupela u trúby a sledovala ako sa to tam všetko krásne objíma, sviští, prelieva a narastá. Odporúčam zjesť jesennú focacciu čo najskôr, nenechávajte si ju na druhý deň (cesto má tendenciu rýchlo spľasnúť a zgumovatieť).

Želám dobrú chuť!



Autorom tohto receptu je osôbka, ktorú strašne rešpektujem a nesmierne ctím - maďarská foodblogerka Fuszeres Eszter , ktorá na svojom židovskom gastro blogu "Fuszer es lelek" (Korenie a duša) uverejňuje svoje autorské recepty. Jej focaccia je krajšia v tom, že ona použila pravé maďarské malobobuľové tmavé hrozno --- ak si všimnete na jej fotografiách je cesto ľahko fialovo sfarbené. Eszter žije v Budapešti a venuje sa kóšer i európskej kuchyni. V týchto dňoch vychádza jej prvá židovská kuchárka, zatiaľ iba v maďarčine, ale možno sa stane zázrak a stretneme sa s ňou aj v našich končinách. Týmto chcem poďakovať za jej láskavé zvolenie na uverejnenie receptu ! --- Eszter koszonom szepen a receptet! :-)


Jesenná focaccia

*
60 dkg hrubej múky
* 4 dl teplej vody
*
2 l medu
*
1 l soli
*
2 l olivového oleja
*
1/2 droždia
*
1 veľkú červenú cibuľu
*
rozmarín
*
1 strapec červeného hrozna


Postup


1. v 4 dl teplej vody rozmiešam med 2. pridám 1/2 droždia 3. nechám 10 min vykysnúť 4. prilejem k múke 5. pridám soľ a olej 6. rukami vypracujem cesto 7. cesto musí byť lepkavé a tuhé 8. nechám vykysnúť na dvojnásobok objemu 9. na plech si pripravím papier na pečenie 10. vylejem cesto na plech 11. naukladám hrozno, cibuľu, rozmarín 12. posypem kryštalickou hrubou morskou soľou (môže sa vynechať) 13. dám piecť do trúby na 20 min



Foto: vikipapa.com

9 komentárov:

germa povedal(a)...

uff, vyzerá to veľmi zvodne. Skúsim.

Unknown povedal(a)...

skús .-) je to fakt rýchlovka a poteší ---

Anonymný povedal(a)...

vypada to super, uplne citim tu cibulku a rozmarynu, jen to hrozno by mi neproslo....

Unknown povedal(a)...

Schnytlik,

je to divná kombinácia, ale práve preto ma to bavilo :-) v poslednej dobe mám fakt čudné chute --- jablko s cibuľou (vlastne jablko úplne so všetkým :-), hrozno so slaninou a podobné chuťomixy :-)

btw: ako dopadlo Tvoje sobotňajšie veľkokuchtenie? budú nejaké pekné obrázky voňavé?

Fűszeres Eszter povedal(a)...

Very nice! :-)

Anonymný povedal(a)...

Velke vareni dopadlo kupodivu dobre, ale absolutne zadny cas na fotecky nebyl - naaranzovat talire a predlozit je hostum jeste teple, cesta kuchyn - jidelna je trochu delsi :(, a zaroven byt mila a vtipna hostitelka, to se fakt neda, snad priste :) Nicmene jako predkrm byla bila rajska, ta uz na strankach je...
A k tem tvym chutim, opravdu jsou velice zajimave :)

Unknown povedal(a)...

Ezter: koszonom very much .-)

Schytlik: to plne chápem --- byť hostiteľkou je dosť náročné --- ja z toho mám vždy trémisko ako svet :-)

Anonymný povedal(a)...

Zajímavý recept, zase poezie sama...kombinace chutí láká zkusit něco nového. A dík za uveřejněný odkaz!

Unknown povedal(a)...

Vilemína: ďakujem za pochvalu :-) bodaj by som taký zaujímavý recept vymyslela sama .-) a odkaz? neni zač --- chodím na Tvoj blog veľmi rada na spomienky :-)

Bookmark and Share