Obed s rodičmi

Domov na Slovensko chodím čoraz zriedkavejšie. Čo ma urputne mrzí --- jednak nevídam svojich príbuzných tak často ako by som chcela a jednak prichádzam o najlepšiu kuchyňu akú poznám --- kuchyňu našich "rodinných generálov" mamy a mojich dvoch babiek. Môj pobyt doma je vždy poznačen jedlom, jedlom, jedlom do zblánenia.

Križujem svojich príbuzných a napchávam sa makovými koláčmi od tety Julky, naberám všetkými desiatimi kvasené uhorky, ktoré pred pár dňami uložila babka do obrovskej zaváraninovej fľaše, som schopná zošrotovať "mamin najlepší na svete pikantný guláš" za dva dni. S rodičmi potom na striedačku / spoločne obiehame naše obľúbené reštaurácie a cpeme do seba halászlé, šaláty a palacinky.

Poväčšinou navštívime jednu zo štyroch-piatich obľúbených reštaurácií. Ponuka je síce široká, ale keďže sme malé mesto jedálne lístky sú prispôsobené miestnym, nie príliš náročným, stravovacím nárokom. Prevažujú klasické jedlá, ktoré sú doplnené položkami maďarskej kuchyne.

Vždy keď sa rozhodnem pre nejaký "experiment" /rozumej vybrať si niečo iné ako morčacie alebo kuracie prsia/ skončím pri morčacích alebo kuracích prsiach... Akoby som odmietala porušiť tradíciu. Spätosť určitého druhu jedla s určitým miestom a spomienkami je zaujímavý fenomén. Aspoň u mňa funguje nezadržateľne.

Keď sa idem najesť s rodičmi bavia ma tie malé nuansy a zvyky --- viem, že otcovi budem musieť predčítavať jedálny lístok (lebo si zase určite zabudol svoje malé okuliare na čítanie :-) a mama si určite dá šalát a pivo. Môj brat bude zásadne chcieť ochutnať z každého taniera a ja sa budem sťažovať (lebo si vždy musím nájsť niečo čo mi vadí, i keď mi to v podstate nevadí). Jedlo zaklincujeme hromadným espressom + vytrvalci (ja..?) si ešte prásknem palacinky.


V lete chodíme najčastejšie do reštaurácie Apáli, ktorá sa nachádza za mestom, hneď vedľa nej je Mŕtve rameno, takže keď máte po obede chuť, môžete sa vyzliecť a vhnupnúť do vody. Pod stromami je lahodný tieň a kamenná dlažba príjemné chladí rozhorúčené tlapičky. Chodím sem s rodičmi už od detstva.


Zvyčajne sedávame vonku na veľkých drevených lavičkách s mäkkými kockovanými vankúšmi a s výhľadom na vodu.



Výborná cesnačka. Obľúbená polievka môjho otca. Tentokrát som ju vysŕkala celú ja. Smelo cesnaková, chuťovo lahodná a svieža konzistencia. Zvyčajne mám z cesnakovej polievky ťažké bruško, ale v Apáli ju nepripravujú krémovú, čím sa pokrm odľahčí.



Prírodné kuracie prsia s ananásom, syrom, šunkou a ryžou. Akurát na okrajoch chrumkavé, biele, šťavnaté mäsko so sladkým podtónom ananásu. Mňam! Ja sa proste z týchto jednoduchých banálnych jedál doma nedokážem "dožrať". V Prahe fičím na cestovinách, rizote, talianskej kuchyni, ale doma to je vždy mäsko mäsko mäsko.


Mrkvový šalát s pár slzičkami citrónu k mojemu mäsku. V pozadí sa črtá skvostné Cordon Bleu, ktoré som vybrala pre taťku. Tým človek nikdy nič neskazí.


Cordon Bleu --- klasika slovenských reštaurácií. Mnohí by sa čudovali, koľko sa na tomto triviálnom jedle dá pokaziť. Sprofanované jedlo, to nič nemení ale na fakte, že patrí medzi moje najobľúbenejšie. Gurmánstvo sem, gurmánstvo tam --- to je pravda.


Šalát Cézar --- mamina v reštauráciách neje skoro nič iné. Je čistou špecialistkou na tento pokrm. V Apáli Vám ho prinesú na obrovskom obdĺžnikovom tanieri a veru máte čo robiť, aby ste to do seba všetko vpratali. Tu sa mäsa a zeleniny neboja. Najčastejšie sa stretávam s verziou, ktorá obsahuje len opečené kúsky šunky (?), ktorá je obložená šálátovou vatou. Paradajky zbohom, kuracie mäsko zbohom, uhorky zbohom.


U nás sa sevíruje kávička takto... milujem tie veľké šálky a konvičky na mlieko so šibalskými uškami.


Palacinky som tentoraz vynechala, ale malinovo-jahodová tvarohová torta v kaviarni sa ešte zmestila. Mňamka!



Pred obedom som stihla sporiadať jeden malý tanier krupicových rezancov a degustačnú porciu cestovín so špeciálnou zaváranou pikantnou mäsovou omáčkou (ďakujem J. :-). Ale o tom inokedy :-)

Foto: vikipapa.com