Prvá jesenná...

Nie, ešte necítim, že celkom prichádza jeseň. Je to akési „medzi“. Ešte stále si v tramvaji otváram okienko, pretože mi je dusno. Ešte stále ma na pravej strane sedadiel, kde obvykle sedávam, páli slnko. Ale noci sú chladnou predtuchou plížiacej sa jesene. A rána. Káva v okne mi posledný týždeň vychladla oveľa rýchlejšie ako tomu bývalo minulé dni. Cítim ako slnko slabne, vidím ako sa úporne snaží presvietiť tmu. Keď sa vraciam z práce a pozerám do vzdialeného horizontu tramvajových koľají, musím si zakryť dlaňou svoje rayban-y. Akoby sa s prichádzajúcou "jedničkou" valila obrovská slnečná guľa. A vidím tie malé pôvabné pestrofarebné kružnice, aké môžete spozorovať len na fotografiách robených proti slnku. Ešte stále mám chuť na ovocie, ale už si nekupujem melóny. A ovocie nejem surové. Skôr ho topím v ceste na koláč. Jablká strúham a primiešavam k nim škoricu. A začínam myslieť na polievky... Som polievkové dievča. V nasledujúcom období si svoju polievkovú mániu môžem vychutnať naplno – za chvíľu prestanem byť kindervajíčkom. Čochvíľa sa vyliahne malá Nini, ktorá bude moje chute zdieľať nepriamo, ale somnou. Dúfam, že sa z nej stane obdobná mini „polievkožrútka“ ako ja.

Prvá polievka tohtoročnej jesene je teda úplne minimal jednoduchá – kombinácia zemiakov a pórku. Zemiakovú polievku som doteraz robila len nakyslo, mliečnu, s kôprom, do ktorej si každý svojvoľne lial svoju najmilšiu dávku octa. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, tak zemiaky v mojej kuchyni veľa miesta nezaberajú. Som ryžová a v polievkach mám radšej cestoviny. Ale ako poväčšinu prípadov, i tentoraz rozhodla fotografia zamatovo, pastelovožltej polievky v nebeskom hrnci so šarmantnou škvrnkou smotany v časopise a už som bola stratená. Vždy keď sa mi na obrázku nejaké jedlo zapáči, tak horím nedočkavosťou sa do jeho prípravy čo najskôr pustiť. Snívam o tom, ako bude vyzerať moja verzia. Ako bude chutiť a či si nájde svoje pevné miesto v našom „rodinnom“ menu.

Najlepšia časť na varení polievky je podľa mňa vždy to prvotné intro, kedy hodíte čerstvo nakrájanú zeleninu – v tomto prípade ľahko osolený, nakrájaný pór - na vyhriate maslo. Fáza, kedy začne zelenina „sklovatieť“ je chvíľa, kedy sa nad hrncom zhlboka nadýchnem a začnem sa správať ako organický odsávač. Nikdy zelenina nevonia tak plne, od srdca, ako v horúcej maslovej prikrývke.

K polievke sme mali chrumkavé krutony, ktoré som zľahka opiekla v panvici na pár kvapkách olivového oleja. Ostré hrany dostali krásnu zlatohnedú farbu a chrumkavo dopĺňali ľahko maznavú chuť. Pridala som veľa smotany. A možno až priveľa masla, ale to je v krémovej polievke vždy odpustiteľný priestupok...

Krémová bramborová polévka s pórkem

(originál receptu z časopisu F.O.O.D. červenec 2009)

na 6 porcí

500 g pórku, očistěného a nakrájeného na kousky

2-3 lžíce másla

hrubě mletá mořská sůl a pepř

500 g brambor, oloupaných a nakrájených na kousky

1 a ½ l zeleninového vývaru

60 – 125 ml smetany

nasekaná pažitka na posypání

Na krutony:

bílý chléb

olivový olej na osmažení

Postup

V hrnci rozehřejte máslo a pomalu na něm asi 3 minuty opékejte pórek se špetkou soli. Přidejte brambory a ještě několik minut restujte. Zalijte vývarem, osolte a opepřete. Vařte napůl zakryté poklicí, až jsou brambory zcela měkké. Rozmixujte ručním mixérem, přidejte smetanu a podle chuti ještě okořeňte. Na olivovém oleji osmažte chléb nakrájený na kostičky. Polévku podávejte posypanou pažitkou a s krutony.

Foto: vikipapa.blogspot.com