Spomínam si na tú hebkú konzistenciu po rozhryznutí - najprv luxusne lakovaný lesklý povrch a vo vnútri silná šťavnatá sladkosť. Áno, pokračujem vo svojom "zelenom" ťažení. Milujem zelenú zeleninu a milujem chrúmanie. Koncom februára a celý marec plánujem žuvať a prežúvať až kým nechytím ľahko zelený nádych, alebo čo ja viem, nezačnem bučať... Jednoducho - chutové poháriky si nedajú povedať. Ani si nenechajú do ničoho kecať. Tentoraz prikázali - hrášok! A veľa slečinka! Tak teda dobre, hrášok. Guľatý, pridrzlo nespútaný. Blúdim v supermarkete, ale nachádzam len konzervovaný alebo mrazený. Surový a konzumovaný v lete je ale najlepší! Strih, flashback, spomienka: sedím pod obrovským stromom, skoro na začiatku nášho dvora na zelenej tráve, bosá, v letných šatách po mame. V zelenej debničke leží kopa sviežich, vitamínmi tryskajúcich luskov. Lúpem ich, každý piaty vyjedám, ostatné hádžem do obrovského bieleho smaltovaného lavóra, ktorý predomňa postavila moja hyperaktívna babička. Tento obraz mám v hlave, keď doma cedím pidigulôčky z konzervy. Oproti hrášku z detstva sú scvrknuté, neveria si. Sú len patrnou a chabou napodobeninou toho, ako má hrášok v mojich očiach vyzerať a v mojich ústach chutiť. Ale nemôžem si pomôcť. Je ešte stále február, no moje chute rapídne naberajú smer JAR. Možno práve preto nevedomky, ale predsa len intuitívne opäť siaham po recepte, ktorý maximálne prepúšťa hlavnú rolu zelenine - v tomto prípade hrášku a pórku. Na tomto recepte je fajnová hlavne mimoriadne primitívna príprava, ale horšie je to už s čakaním, kým sa samotný nákyp uráči "upiecť". Pečie sa totiž zakrytý alobalom na plechu s vodičkou... (že jaká fajnovka???)
Keď už prešlo dobrých 40 minút a mr. nákyp na mňa z trúby roztopašne ukazoval ešte stále jemne žlto-pastelovú "omietku", trošku ma to rozhodilo. Popravde, trochu i naštvalo. Vo svojej "saunovodnolázni" by sa určite rochnil ešte dobrú hodinku. Tak som pridala na teplote a alobalu zakývala "arivederči". Nákyp sa začal o chvíľočku sympaticky zdúvať a nafukovať sťa balónik. Za 10 minút som už spoza neho vyťahovala horúci papier na pečenie a pálila si prsty pri prekladaní na servírovaciu misu.
Nákyp je nádherný už len na pohľad. Chlapci k nemu síce na začiatku prechovávali mierne skeptický postoj, ale po ochutnaní ho obaja v stereo odkývali. "A ani mi v tom nechýba mäso. Žeby sme sa stali prechodnými vegetariánmi?", vyhlásil T. s mierne naivným úsmevom, no už hneď vzápätí každý z nás vedel, že to sa nestane nikdy. I keby nám za to niekto dal melón (eur). Tak sme s vrtiacimi chuťovými chvostíkmi zbaštili všetko. Totálne všetko. To je na hráškový nákyp docela úspech, no nie?
Hráškový nákyp s pórkom
(recept z časopisu Delikatesy 3/2008)
300 g zeleného hrášku
200 g očisteného pórku
5 vajec
100 g lučiny
100 g mäkkého tvarohu
60 g nastrúhaného syru Gouda (ja som použila obyčajný eidam)
1,5 dl kyslej smotany
30 g masla
čierne korenie
soľ
Postup
1. Pór nakrájame na kolieska a vložíme do kastrólu s rozohriatym maslom.
2. Pridáme hrášok a zeleninu dusíme až nezmäknú.
3. Podusený hrášok a pór presypeme do vhodné misy a necháme vychladnúť.
4. Smotanu rozmiešame s lučinou a tvarohom, zmes osolíme, okoreníme a prilejeme k zelenine,
5. Vajcia rozšľaháme v miske, prilejeme k ostatnej zmesy a dobre premiešame.
6. Na záver pridáme strúhaný syr a znovu dobre premiešame.
7. Formu na pečenie vyložíme papierom na pečenie a vlejeme do nej pripravenú zmes.
8. Formu zakryjeme alobalom, postavíme do hlbšieho pekáča naplneného vodou a pečeme podľa veľkosti a tvaru formy asi 50 min pri 150.
Foto: vikipapa.blogspot.com
7 komentárov:
Viki, chystáš se do Jihoafrické republiky? :-)))
Pokud nemám k dispozici čerstvý hrášek, raději sáhnu po mraženém. Je alespoň zelený, ten plechovkový je takový divně šedivý a ani ta konzistence se mi nezamlouvá.
Vypadá to ale děsně jedle.
To ano, vypadá to dobře - povedlo se, však by bylo takových vajec a tvarohu a sýrů škoda...asi bych též vzala mražený hrášek. A aspoň jeden postní recept!
nádherne píšeš...úplná radosť ide z riadkov :-)
Viki, nákyp je krásně natřesený, jako lehoučká péřová duchna :-) Moc pěkné fotky a to psaní, ... to je dokonalá poezie.
Viki, promiň za off topic, ale nebyla jsi náhodou v pátek na večeři v Lucky Luciano v Holešovicích?
Já vím, že to je blbost, ale mám pocit, žes tu psala, že tam občas chodíš. A u vedlejšího stolu seděly dvě slovensky mluvící slečny a jedna z nich, taková tmavooká tmavovlasá, něco sugestivně povídala a u toho vychutnávala polévku a mě prostě nějak hned napadlo, že bys to mohla být ty:))
Váš blog som si pridal na stránku, pokiaľ Vám to z nejakého dôvodu vadí napíšte mi
TEREZKA: no myslím, že v Juhoafrickej by mi nebolo zle... konieckoncov som vysoko teplomilná :-)
VILEMINA: ďakujem. postný recept - no vskutku som dostala strach, že som sa nebodaj premenila na vegetariánku, ale našťastie už zase veselo šľapem mäská v akejkoľvek úprave... uffff :-)
MODRÁ RYBKA: díky moc, som rada, že niečo z môjho nadšenia prekypí do textu...
DOLCE VITA: ďakujem veľmi pekne!
MICHALA: :-))) nie nie, to som určite nebola ja :-) keď tam raz uvidíš takú strapatú brunetku v ružových teniskách, ktorá hovorí československy, jedlo si objednáva ako hotentot a zásadne sa nepozerá nikde inde ako do svojho taniera, tak to budem ja. kľudne do mňa hoď špagetou :-))
GABRIEL: nie, samozrejme, že mi to nevadí... ďakujem za reklamu .-)
Zverejnenie komentára