Začína prituhovať. Príchod zimy som začala intenzívnejšie pociťovať túto sobotu, keď som sa skoro ráno zobudila, vykukla von a na skle sa roztopašne rozťahoval ľahký mrázik. Teším sa na prvý sneh a jem strašne veľa čokolády. Ale o tom inokedy.... Vlastne posledný mesiac likvidujem dve podstatné mlsotinky --- čokoládu a tvaroh. Čokoládu najradšej veľmi horúcu a tvaroh úplne vo všetkých formách a chutiach. Vždy keď vyjdem von a sťahujem si ružovú čiapku na uši potľapkám si trochu zmätene tašku, či sa tam nachádza tá teplá desiatová krabička. Je v podstate jedno, čo v nej je... hlavne, že tam niečo je. Toto ráno si tam spokojne vylihuje a skacká moja prvá žemľovka. Už ste si asi, milí čitatelia, zvykli, že keď ide o jedlo, som vrcholne, až dramaticky sentimentálna. U žemľovky to nebude inak.
Ako som už spomínala vyššie, v mojej chladničke vždy spinká Mr. Tvaroh. Tentoraz som našla aj malinké, zabudnuté jabĺčka, ktoré by už bol potešil nejaký príjemný skok do fešného koláča. Bolo mi ich ľúto. Najprv som myslela na jablkovú polievku, ale chcela som medzi ne za každú cenu dostať ten fatálny tvaroh. Potom ma osvietilo (žeby žiarovka z našej kuchyne?). Ťukla som si na čelo (fakt!), snažne vyhrabala mamin recept a i tak som všetko urobila po svojom. Recepty sú základňou pre moje kuchynské besnenie. Vo finále sa napriek všetkým pravidlám odkloním od pôvodného receptu a niekedy to dopadne opačne ako malo. Tak skončila moja cieľavedome (ne)dotiahnutá cizrnová polievka. Cizrnu som namočila na noc do studenej vodičky, nech si chlapci čľapkajú. Okolo tretej v noci im však došla voda a začali nahlas praskať. Nielenže ma srandovne a škodoradostne pukajúca cizrna vytiahla z postele, ale i po napustení si provokačne pár minút praskala ďalej. Vtedy som odprisahala: "no more cizrna". Z polievky nakoniec vznikla výborná hrášková kaša, ktorú sme baštili s chrumkavým opečeným špekáčikom a čerstvým praskajúcim chlebíkom. A potom prišla na rad zlatá mamina žemľovka...
Menší problém v príprave spočíval v tom, že základom žemľovky sú, samozrejme, hrozienka. Tie sú však mojím úhlavným nepriateľom. Viem, že sú zdravé, chutné a milé, ale ja sa s nimi jednoducho nekamarátim. Občas si ich dám, ale prosím, nedávajte mi ich do žemľovky! Tak rada by som prišla na chuť tým prťavým rubínovým guličkám, ale jednoducho to nejde. Takže žemľovka sa konala bez hrozienok. Priznanie n. 2 --- nikdy predtým som žemľovku nerobila. Samozrejme, zabudla som nakúpiť dostatok žemlí (vlastne som nekúpila žiadne), tak som použila dva staršie rohlíky a dve "housky". Žemľovka tým značne stratila na objeme, ale bola o to chutnejšia. Pečivko sa krásne rozmočilo a lepšie nasiaklo chute a šťavy. Dobre som koliečka ponamáčala v ochutenom mliečku a nakladala rovnomerne do vymazanej tortovej formy (na maslo dávam ešte strúhanku, aby sa mi "veľdiela" nelepili .-). Jabĺčka som postrúhala, zdalo sa mi, že tak viac pustia šťavu. Pustili. V rúre to bublalo jedna radosť. A ten tvaroh! Musela som sa krotiť, aby som tú zázračnú zmesku s prídavkom cukru a vajíčka doslova nevylízala z misky.... Je to tak strašne strašne strašne dobré! Jednotlivé vrstvy som hojne posypala škoricovým cukrom. Najvášnivejší však je ten povrch! Krásne chrumkavé horúce okraje --- opečené s vôňou škorice, nasiaknuté plátkami masla, ktoré som úhľadne naukladala na povrch. Jemne vtieklo do bruška rohlíkov, zmäkčilo ich a prepožičalo im nádhernú zlatú farbu. Dnes ju idem robiť opäť. Viacero slintošov žiada o repete. Už sa teším ako prídem domov z tej zimy, nebudem si cítiť ruky, líca budem mať vyštípané od mrazíka, zhodím notebook, nasadím svoje nórske papuče a zapnem rúru.
A teším sa na prvý sneh... :-)
Mamkina tvarohová žemlovka
* 5 dcl mlieka
* 6 žemlí / rohlíkov
* 4 jablká
* 250 g mäkkého tvarohu
* 3 vajcia
* 100 g masla
* 50 g cukru
* 1 sáčok vanilkového cukru
* škorica
* štipka soli
Postup
1. žemle a olúpané jablká zbavené jadierok nakrájam na plátky alebo postrúham
2. tvaroh pomiešam s cukrom a 1 vajcom
3. zbytok vajíčok rozmiešam v mlieku so štipkou soli a vanilkovým cukrom
4. tortovú formu / misu na pečenie vytriem maslom a strúhankou
5. žemle namáčam v mlieku a kladiem do formy / misy
6. striedam vrstvy namáčaných žemlí, tvarohu a jabĺk
7. vrstvy podľa chuti posypem škoricovým cukrom alebo mletou škoricou
8. poslednú vrstvu ukončím nakrájanými žemľami / rohlíkmi
9. na povrch poukladám plátky masla, posypem ešte škoricovým cukrom a dám piecť cca na 30 min
Foto: vikipapa.com
7 komentárov:
u nás sa žemľovka stabilne robieva, keď sa rúti jediná z Prahy domov, ja ju však nejem. A včera som objavila rožky, ktorý maličký zabudol doma, tak idem robiť slanú žemľovku - pardón roštenku :) Zasa jedno z jedál čo dom dal a príprava na krízový stav.
My sme včera mali repete a chlapci sa rozplývali blahom :-) vyhovuje mi že to ide rýchlo a je to tak neuveriteľne mňamavé! Germi, tak slaná žemľovka alebo roštenka? :-) U Teba sa chystá nejaká kríza? To hádam nie! :-)
Sentimentální styl ve spojení se slovenštinou působí velice roztomile a živě...už se na žemlovku taky chystám. Kombinace tvarohu a jablek je vynikající, ovšem ty rozinky (v rumu namočené), ty to chce! A co trochu kandované pomerančové kůry?
O slané žemlovce nevtipkujte, i takový recept mám - byl z nějakých hubených let, dávala se mezi housky vepřová konzerva a cibule, do toho snad i ta vajíčka, no nikdy jsem to nezkusila. Vilemina
Vilemína,
ja práve nevtipkujem, som myslela, že si zo mňa Germa uťahuje s tou slanou žemľovkou (dúfam, v objasnenie :-) myslím, že keby sa našiel správny pomer a výber chutných surovín, tak slaná žemľovka by mohla byť bomba... ja takéto "samizdaty" milujem... a niekedy sa veru v našej študentskej domácnosti zídu... ste ma inšpirovali, skúsim niečo vyhrabať alebo vymyslieť :-)
Kráásně napsáno ... jako vždycky :-).
Viki, začala som variť štýlom - kríza je vo dverách a ktovie ako dlho sa zdrží :( a maličký cez týždeň nie je doma, takže varíme čo dom dá. A tá slaná roštenka bola skvelá, recpet bude čoskoro :) Veď vieš, že naše staré mamy aj z .... vedeli bič upliesť :D)
AHOJ,
ďakujem, som rada, keď moje slová potešia :-)
GERMA,
teším sa na recept! No práve, všetky ženy v našej rodine sú expertky na využite surovín v kuchyni --- improvizácia je dar, ktorý je mi dnes ešte cudzí... dúfam, že sa to časom zmení, keď nadobudnem väčšiu istotu a zručnosť.
Zverejnenie komentára