Lievance na nedeľu

Snívala som o nich celý september. Čím chladnejšie a zimšie bolo, tým viac som dostávala chuť na to ľahko kyslé cesto s nostalgickou chuťou škorice. Čítala, prehľadávala som recepty, ale nevedela som sa k samotnej príprave žiadnymi prostriedkami "dokopať". Priznávam --- bála som sa. Poviete si, holka, veď sú to len obyčajné lievance! Pre mňa sú však neobyčajné. Priam nadpozemské.

"Je to láska z detstva, jedlo, ktoré je poznačené rukami tých najlepších kuchárok."

Moja mama ich nikdy nerobila. Niežeby nechcela, ale jednoducho sme ich akosi nemali zaradené do rodinného jedálneho lístku. Chodila som na ne o jedno poschodie nižšie k tete Irenke, ktorá v tej dobe pre mňa predstavovala blonďatú bohyňu vládnucu celej tej armáde varešiek, plechov na pečenie a obrovskej trúbe. Vždy keď som ju uvidela v tej slnkom preliatej kuchyni ako nakladala do misiek sladké višňové koláče, oškvarkové pagáče a inkriminované lievance, chcela som mať dve mamy... Odchádzala som z tej kuchyne neustále zamazaná, práškový cukor som mala ešte aj vo vlasoch, ale ona piekla tak strašne strašne chutne!


Lievance n.2 som milovala v našej školskej jedálni --- myslím, že to bola jedna z najlepšie variaciach kantýn vôbec. Lievance robili "on-line", t.j. jedna pani vydávala jedlo, zatiaľčo druhá jej hádzala ešte horúce lievance priamo na taniere. Na megasporáku mala postavené dve panvice a kmitala s neuveriteľnou ľahkosťou a sebavedomo prehadzovala na taniere. Ešte sa divíte, že trpím takým strachom z lievancov? Je to láska z detstva, jedlo, ktoré je poznačené rukami tých najlepších kuchárok. Rozhodujúcou poslednou kvapkou boli lievance od Terezky, (ďakujem za inšpiráciu ! :-), ktoré ma vyburcovali k tomu, aby som sa so svojimi "lievancovými démonmi" konečne a definitívne pobila. Snorila som vo všetkých dostupných receptúrach --- lievance s tvarohom, škoricou, zemiakové lievance, lievance s kvasnicami a bez, ovocné --- lievance na všetky spôsoby. Ja som však potrebovala klasický recept. Pomohla mi Sandtnerka, v ktorej som našla presne to, o čom som snívala --- poctivý, jednoduchý recept na lievance s kváskom + s rozpočtom na 5 osôb.


Pri odstavci o kvásku mi trochu stúpol adrenalín --- nikdy som kvások nerobila a zo zdanlivo jednoduchých vecí mi naskakuje najväčšia husia koža. Navyše som zistila, že som si zabudla kúpiť kuchynskú váhu (cca už mesiac pečiem bez nej, je to zábava .-), takže opäť budem musieť merať všetko od oka. Kvások som nakoniec nechala vykynúť, múku a cukor som prisypávala na základe mojej neomylnej intuície (vďaka ktorej som pridala trochu viac cukru než bolo treba), až sa v miske vytvorila celkom úctihodná porcia tekutého cesta.

"Nedokážem opísať ako chutia v skoré nedeľné ráno s horúcou kávou pri čítaní novín. Nedokážem.... "

Keďže ešte nemám ani toto, čarovala som na teflónovej panvici. Môj prvý lievanec bol mega obrovský --- zabral celý povrch panvice, tak z neho bol trhanec :-) Na pečenie som používala maslo, ktoré dodalo cestíčku nezameniteľnú arómu. Kôrky som síce nemala tak chrumkavé a telíčka tak zlatavé, ako som bola zvyknutá u tety Irenky, ale chutili na prvý nášup božsky! Na každý lievancový "mrakodrap" som vyliala vychladený čučoriedkový jogurt a posypala škoricou. Popritom bol každý lievanec potretý z jednej strany malinovým a z druhej strany jahodovým domácim džemom. Nedokážem opísať ako chutia v skoré nedeľné ráno s horúcou kávou a čerstvými novinami. Nedokážem....


Nedeľné lievance

*20 g droždia
*40 g cukru
*700 ml mlieka
*400 g polohrubej múky
*2 vajcia
*soľ
*maslo
*škorica, jogurt, džem na ochutenie

Postup

*z droždia, lyžičky cukru, lyžičky múky a trochy vlažného mlieka pripraviť kvások
*preosiatu múku nasypať do misky, priliať kvások, vajcia, zvyšok vlažného mlieka a zvyšok cukru
*necháme kysnúť cca 25 min na teplom mieste (objem cesta sa zdvojnásobí)
*rozpáľte panvicu a na masle pečte lievance do zlatova



Foto: vikipapa. com