Vždy, keď som uvidela obrázok toho veľkonočného barana na svojom poslednom príspevku, tak som si povedala: "preboha, dievča, urob s tým už niečo. veď je to hanba... niečo ako vianočný stromček v marci..." Ale nejako sa k tomu nie a nie dostať. Každodenné povinnosti zodpovednej žienky domácej na materskej "dovolenke" mi vždy vezmú i tú poslednú omrvinku kreatívnej energie. Vlastne veškerej energie. A to je dobre. Tak to má byť. Asi.
Okrem toho, že sa stávam fakt macherkou vo zvládaní asi desiatich činností naraz, tak som objavila čaro zeleniny a ovocia. Áno, možno to znie čudne, ale až teraz nachádzam skryté tajomstvá a výhody toho, že sa v sobotu ráno premožete, vychňápete z postele a vyberiete na TRH. Nielenže razantne ušetrím, ale ten neopísateľne krásne hamižný pocit plného baťoha všekovakých dobrot je omamný... Doma potom stačí len vyťahovať, kombinovať a vymýšľať. A je to zdravé. Chcem, aby bolo všetko zdravé. Som posadnutá zdravou stravou. Stala sa zo mňa úplne šialená matka :-)
Istú dobu som dokonca všetku zeleninu a ovocie kupovala striktne len bio - teda hlavne kvoli Nine. Po prvej návšteve holešovickej tržnice som z tohto pravidla veľmi rýchlo upustila. Bio - nebio, čo u niekoho vyrastie v záhradke predsa nemože byť zlé... Teším sa na čas, keď budeme spolu klopkať do melóna a ovoniavať sladké broskyne. Tak rada by som jej dopriala ten istý pocit radosti, ktorý som mala ako dieťa ja, keď som v pradedovej záhrade zbierala prvé jahody do košíka alebo vylihovala pod starým stromom orecha. Tú prirodzenú lásku k stromom, rastlinám a ich plodom. Sama som tento pocit, bohužiaľ, niekde zapatrošila. Namiesto toho, si ľahám do trávy s pocitom, že riskujem prinajmenšom:
a/ kliešťovú encefalitídu,
b/ boreliózu,
c/ alergickú reakciu z poštípania osy/včely/ovada prípadne inej hávede,
d/ podchladenie,
e/ rotu ferdo mravcov pochodujúcich mi pod prdelou,
f/ iné nepredvídateľné stvorenia a ich deštrukčné správanie voči mojmu telu.
Inak zdárne pokračujem vo svojom raňajkoidnom ťažení a v rámci spestrenia nášho rodinného jedálnička hľadám tie najlahodnejšie recepty na pomazánky. Som silne pomazánková. Pomazánky sú totiž famózne. Nekonečný priestor na experimentovanie. Kupované sa možu ísť niekam strčiť. Niet nad ešte teplú drožďovú, ktorú ešte vyjedám priamo z panvičky, aby ju nikto nezblajzol predomnou. Pomazánková skupaňa.
Dnes na raňajky som robila túto cviklovú - ružovú ako prasiatko. Moj brat na nu len odmerane frkol: " to je čo preboha? jahodová pena na celozrnnom chlebe? nemáte nejakú paštiku?" Ale nedala som sa odradiť. S milovaným sme ju zošrotovali, len sa nám uši zatáčali. Lebo je zdravá. Lebo cviklu milujem, žeriem najviac na svete. Možem ju sterilizovanú, surovú, pečenú, varenú, chladenú, teplú, vyondenú, preondenú, sem aj tam, cvikla je mág.
Pomazánka z červené řepy s čerstvým sýrem
(Žena a život, č. 17/2010, str. 95)
1 šalotka
120 g sterilované řepy
200 g čerstvého sýru /lučina, tvaroh/
sůl
mletý černý pepř
dýňová semínka
Postup
1. Šalotku oloupejte a nasekejte na velmi drobné kostičky. Řepu sceďte, vymačkejte z ní šťávu a pokrájejte ji na menší kusy.
2. Do mixéru vložte řepu a polovinu pokrájené šalotky a krátce mixujte.
3. Pak přidejte čerstvý sýr a rozmixujte. Dochuťte solí a pepřem.
4. Namažte na čerstvé pečivo a posypte dýňovými semínky.
Foto: vikipapa.blogspot.com
